运营分公司车辆部检修二车间荣获全国青年文明号
Tomuto ?lánku alebo sekcii chybajú odkazy na spo?ahlivé zdroje, m??e preto obsahova? informácie, ktoré je potrebné e?te overi?. Pom??te Wikipédii a doplňte do ?lánku citácie, odkazy na spo?ahlivé zdroje. |
Ararat (po turecky A?r? Da??; iné názvy pozri ni??ie) je v sú?asnosti neaktívny stratovulkán nachádzajúci sa vo vychodnej Anatólii v Turecku v pohorí Arménska vyso?ina.
Ararat (A?r? Da??) | |
??????, ?iyayê Agir?, ??? ?????? | |
stratovulkán | |
Ararat, poh?ad z arménskej strany. V popredí klá?tor Khorvirap.
| |
?tát | ![]() |
---|---|
Provincia | I?d?r |
Pohorie | Arménska vyso?ina |
Nadmorská vy?ka | 5 137 m n. m. |
Súradnice | 39°42′S 44°18′V? / ?39,700°S 44,300°V |
Geologické zlo?enie | ryolity, dacity |
Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
Posledná erupcia | 1840 |
Poloha Araratu na mape Turecka
| |
Wikimedia Commons: Mount Ararat | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého sú?as?ou je táto stránka: | |
Jeho vrchol tvoria dva ?títy Ve?ky Ararat (iny názov: Ararat v u??om zmysle; cudzojazy?né názvy pozri ni??ie) s vy?kou (5 137 m n. m.), ktory je zároveň najvy??ím vrchom pohoria ako aj Turecka, a Maly Ararat (cudzojazy?né názvy pozri ni??ie) s vy?kou 3 896 m n. m., ktory le?í juhovychodne od hlavného ?títu. Celkovo sa masív Araratu rozkladá na ploche pribli?ne 1 000 km2. Vrchol Araratu sa nachádza len 16 km západne od iránskej a 32 km ju?ne od arménskej hranice. Turecko-iránska hranica prechádza okrajom vychodného úp?tia Malého Araratu.
Dne?ny Ararat je pod?a mnohych názorov identicky s Araratom, spomínanym v Biblii ako miesto (vrch/pohorie), kde údajne pristála Noemova archa - podrobnosti pozri ni??ie.
Názvy
upravi?Názvy vrchu v Turecku
upravi?Slovensky názov vrchu (resp. masívu) je Ararat. Ak sa tento vrch pova?uje za identicky s biblickym miestom pristátia Noemovej archy, existujú aj variantné slovenské názvy uvedené ni??ie v kapitole Názvy biblického vrchu.
Cudzojazy?né názvy tureckého Araratu sú takéto (v hranatych zátvorkách je uvedená vyslovnos? vyjadrená pomocou slovenskych písmen):
a) V sú?asnej ture?tine má Ararat názov A?r? Da?? [árü da-ü/ árü dá], skrátene A?r?, star?ie aj A?r?da??. Názvy dvoch vrcholov sú:
- Názvy Ve?kého Araratu: Büyük A?r? Da??, A?r? Da?? (resp. A?r?da??) v u??om zmysle, skrátene Büyük A?r?, star?ie Büyüka?r? (Da??), star?ie Büyük A?rida?i.
- Názvy Malého Araratu: Kü?ük A?r? Da??, skrátene Kü?ük A?r?, star?ie Kü?üka?r? (Da??), star?ie Kü?ük A?rida?i.
V star?ej ture?tine (zapísanej dne?nym tureckym písmom) mal tieto názvy:
- - v osmanskej ture?tine: A??r Da? [agür dag/ ár dá], A?r? Da? [agrü dag/ árü dá], A?r? Tepe [agrü tepe/ árü tepe], Sa'd Tepe [sa-d tepe];
- - v seld?uckom období: A?r Da?, E?ri Da?(?).
Uvedené slovo da?, ktoré znamená vrch, sa niekedy zapisovalo v tvare ta?, ale vyslovovalo sa v???inou s d (nie s t). Namiesto uvedeného slova tepe bolo alternatívne náre?ovo slovo depe - porov. tepe.
Hoci slovo a?r? znamená v ture?tine boles?, ?ia? (tak?e A?r? Da?? by znamenalo vrch bolesti) a slovo a??r znamená ?a?ky, ostry (tak?e A??r Da? by znamenalo masívny ?i strmy vrch), ide tu pravdepodobne iba o náhodnú zhodu slov. Skuto?nym p?vodom názvu je bu? vy??ie uvedeny seld?ucky tvar E?ri, ktory je mo?no seld?uckym ekvivalentom cudzojazy?ného slova Ararat, alebo názov vznikol z názvu sídla A?ori, ktoré sa nachádzalo na severnom svahu vrchu a zaniklo v roku 1840, alebo má názov nejaky súvis s kurd?inou (pozri ni??ie), kde agir? znamená ohnivy (t.j. myslel by sa ohnivy vrch ako sopka). Vy??ie spomínané slovo tepe znamená dnes pahorok, star?ie znamenalo aj ?tít, vrch. Sa'd Tepe znamená po?ehnany ?i ??astím obdareny vrch.
b) V armén?ine má Ararat názvy ?????? - Ararat [ararat] alebo ????? - Masis [masis]. Názov Masis, ktorého presny vyznam je sporny, je p?vodny názov, zatia? ?o názov Ararat bol prevzaty a? ove?a nesk?r pod vplyvom európskych jazykov. Názvy dvoch vrcholov sú:
- Názvy Ve?kého Araratu: ??? ?????? - Mec Ararat, ??? ????? - Mec Masis, ????? - Masis v u??om zmysle.
- Názvy Malého Araratu: ???? ?????? - P’ok’r Ararat, ???? ????? - P’ok’r Masis, ??? - Sis.
Ako vidno aj v predchádzajúcej vete, v minulosti sa masív Ararat ?asto ozna?oval ako (dva vrchy) Masis a Sis - t.j. Ve?ky a Maly Ararat. Na Ve?ky a Maly Ararat sa ale tie? súhrnne vz?ahuje star?ie ozna?enie ????? - Masik, ktoré je v mno?nom ?ísle.
c) V perz?tine má Ararat názvy ??? ?????? - Kúhe árárát [kúhe árárát] (doslova: vrch Ararat alebo vrch Araratu) alebo ??? ??? - Kúhe Núh [kúhe núh] (doslova: Noemov vrch). Vyraz kúhe je tzv. ezáfetová v?zba so slovom kúh, pri?om kúh znamená vrch. Vyraz kúhe sa pre sú?asnú západnú perz?tinu, v ktorej sa vyslovuje [kúhe], alternatívne prepisuje v tvaroch Kúh-e (t.j. napr. Kúh-e árárát), Kúhi ?i Kúh-i, zatia? ?o pre klasickú alebo vychodnú perz?tinu, v ktorej sa vyslovuje [kóhi], sa alternatívne prepisuje Kóhi ?i Kóh-i; pri?om niekedy sa tieto alternatívne prepisy spájajú s nasledujúcim slovom pomocou (?al?ieho) spojovníka, tak?e vznikne napr. tvar Kúh-e-árárát.
d) V kurd?ine má Ararat tieto názvy: ?iyayê Agir? [?ijáje ágirí], ?iyayê Alavhat, Gr?dax. ?iyayê Agir? znamená ohnivy vrch (?iya znamená vrch, agir? znamená ohnivy), ?iyayê Alavhat znamená plameňovy vrch (alav/alavhat znamená plameň, plamene) a Gr?dax je nejaká skomolenina, mo?no skomolenina tureckého A?r?/kurdského Agir? + skomolenina tureckého Da??.
e) V antike pod?a viacerych názorov Ararat ?i niektoré jeho ?asti nazyvali v starogré?tine ?βο? - Abos a/alebo Ν?βαρο? - Nibaros, resp. v latin?ine Abus a/alebo Nibarus, ale nie je isté, ?e sa tymito názvami naozaj myslel Ararat.
Názvy biblického vrchu
upravi?V Biblii spomínany vrch (vrchy), kde pristála Noemova archa, a ktorého dne?ná identita je sporná, má v závislosti od prekladu slovenské názvy Ararat, Arárát, Arárat ?i Ararát.
V hebrejskom znení Biblie je názov p?vodne zapísany bez samohlások v tvare ???? -?rrt. Po neskor?om stredovekom dodato?nom pridaní samohlások sú biblické hebrejské názvy ??????? - Arárát alebo ??????? - Arárat. Vo vyslovnosti dne?nej hebrej?iny niet dlhych samohlások, preto názov znie len ???? /??????? - Ararat.
V 20. storo?í boli v?ak nájdené tzv. Zvitky M?tveho mora a v nich je miesto, kde pristála Noemova archa, zapísané v odchylnom hebrejskom tvare ????? - hwrrt (resp. ak je prvé písmeno zle zachované, tak prípadne twrrt). Znak w tu treba ?íta? ako samohlásku ú alebo ó, ale samohlásky v ?asti -rrt- sú neznáme. Napriek tomu sa ?asto navrhuje ?íta? (prepísa?) názov v tvare Húrarat (Hórarat, Túrarat, Tórarat), ?o sa zároveň niekedy pova?uje za definitívny d?kaz toho, ?e namiesto názvu Ararat by vlastne správne mal by? názov Urartu (kv?li po?iato?nému u).
Starogrécka podoba je ?ραρ?τ - Ararat s tym, ?e p?vodná vyslovnos? bola [arárát], neskor?ia [ararat]. Latinská podoba je Ararat [ararat].
V Koráne sa vrch, na ktorom pristála Noemova archa, v p?vodnom klasickoarabskom znení ozna?uje názvom ?????????? - Al-D?údí [ald?údí] (transliterácia, resp. prepis podobny transliterácii, znie: al-d?údijj alebo al-d?údíj). Ten isty tvar (D?údí) sa vyskytuje aj napríklad v perz?tine.
Geológia
upravi?Ararat je neaktívny stratovulkán, jeho masív je tvoreny preva?ne lávovymi prúdmi a pyroklastikami. Od vy?ky 4 200 m je pokryty ?adovou ?iapkou. Sopka le?í na okraji re?aze vulkánov, tiahnucich sa v severovychodnej línii od Nemrut Da??. Vulkanizmus bol od?tartovany alpínskou orogenézou, konkrétne násunom africkej a arabskej platne na eurázijskú v neogéne.
Posledná aktivita sopky nie je presne dolo?ená, neexistuje ?iaden záznam o pozorovaní erupcie v historickej dobe. Na základe nálezov artefaktov z doby bronzovej, ako aj ?udskych pozostatkov, pochovanych pod vrstvou pyroklastík s datovaním na 3000 pred Kr. sa v?ak posledná aktivita datuje do tohto veku. V roku 1840 si v?ak zemetrasenie vy?iadalo obete na ?ivotoch a údajne sp?sobilo aj únik magmy z parazitického krátera.
Galéria
upravi?-
Aratat pri poh?ade z tureckého Do?ubeyaz?t.
-
Fotené z paluby lietadla.
-
Fotené z tureckého mesta I?d?r.
-
Satelitná snímka pohoria.
Referencie
upravi?Iné projekty
upravi?- Commons ponúka multimediálne súbory na tému stratovulkán Ararat.
Externé odkazy
upravi?- www.volcano.si.edu Archivované 2025-08-06 na Wayback Machine – stratovulkán Ararat na Global Volcanism Program (po anglicky)