贺华：在交通运输系统党风廉政建设工作会议上的报告

百度 从1860年起，基希霍夫接续《希腊铭文集》的整理；在维拉莫威兹负责期间（1902—1931），《希腊铭文集》更名作《希腊铭文》，并成为古典学研究最重要的史料集之一。

Egypt (arab. ???? Misr), dlhy tvar Egyptská arabská republika, je transkontinentálny ?tát rozprestierajúci sa na severovychode Afriky a Sinajskom polostrove v juhozápadnom cípe ázie. Na severe hrani?í so Stredozemnym morom, na severovychode s palestínskym pásmom Gazy a Izraelom, na vychode s ?ervenym morom, na juhu so Sudánom a na západe s Líbyou. Akabsky záliv na severovychode odde?uje Egypt od Jordánska a Saudskej Arábie. Káhira je hlavnym a najv???ím mestom Egypta, zatia? ?o Alexandria, druhé najv???ie mesto, je d?le?itym priemyselnym a turistickym centrom na pobre?í Stredozemného mora. S pribli?ne 100 miliónmi obyvate?ov je Egypt 14. naj?udnatej?ou krajinou sveta a tre?ou naj?udnatej?ou krajinou Afriky.

Egyptská arabská republika ???????? ??? ????????
Vlajka Znak
Národné motto: nie je
?tátna hymna: ????? ????? ?????? Biládí, biládí, biládí (Moja krajina, moja krajina, moja krajina)
Miestny názov	?
?? dlhy	???????? ??? ????????? D?umhúríja Misr al-Arabíja
?? krátky	???? Misr (egypt. dialekt: Masr)
Hlavné mesto	Káhira 30°2′?s.?. 31°13′?v.d.
Najv???ie mesto	Káhira
úradné jazyky	arab?ina
Demonym	Egyp?an, Egyp?anka
?tátne zriadenie Zvoleny prezident Predseda vlády	unitárna poloprezidentská republika s autoritárskym re?imom Abd al-Fattáh as-Sísí Mostafa Madbouly
Vznik	28. február 1922
Susedia	Izrael, Sudán, Líbya
Rozloha ?? celková ?? voda (%)	? 1 010 408?km2?(29.) ? 6 008?km2 (0,632?%)
Po?et obyvate?ov ?? odhad (2023) ?? s?ítanie (2017) ?? hustota (2023)	? 110 000 000 (15.) 94 798 827 103,56/km2 (118.)
HDP ?? celkovy ?? na hlavu (PKS)	2023 398,397 mld. $ (38.) 3 770 $ (127.)
Index ?udského rozvoja (2021)	0,731 (97.) – vysoky
Mena	egyptská libra (EGP)
?asové pásmo ?? Letny ?as	VE? (UTC+2) VE? (UTC+3)
Medzinárodny kód	EGY / EG
Medzinárodná poznávacia zna?ka	ET
Internetová doména	.eg
Smerové telefónne ?íslo	+20
Interaktívna?mapa

História Egypta je jednou z najdlh?ích spomedzi v?etkych krajín a siaha do 6. a? 4. tisícro?ia pred na?ím letopo?tom. V starovekom Egypte, ktory je pova?ovany za kolísku civilizácie, sa prvykrát objavilo písmo, po?nohospodárstvo, urbanizácia, organizované nábo?enstvo a centrálna vláda. Egypt bol po?iato?nym a d?le?itym centrom kres?anstva, ale v 7. storo?í prijal islam. V desiatom storo?í sa Káhira stala hlavnym mestom fátimovského kalifátu a v 13. storo?í mamlúckeho sultanátu. Egypt sa potom v roku 1517 stal sú?as?ou Osmanskej rí?e a v roku 1867 ho miestny vládca Muhammad Alí vyhlásil za autonómny chedivát. Krajina bola potom okupovaná Britskym impériom a v roku 1922 získala nezávislos? ako monarchia. Po revolúcii v roku 1952 sa Egypt vyhlásil za republiku a v roku 1958 sa spojil so Syriou do Zjednotenej arabskej republiky, ktorá zanikla v roku 1961. Egypt viedol nieko?ko ozbrojenych konfliktov s Izraelom v rokoch 1948, 1956, 1967 a 1973 a s prestávkami a? do roku 1967 okupoval pásmo Gazy. V roku 1978 podpísal dohody z Camp Davidu, ktoré uznali Izrael vymenou za jeho stiahnutie zo Sinaja. Po arabskej jari, ktorá viedla k egyptskej revolúcii v roku 2011 a zvrhnutiu Husního Mubáraka, krajina ?elila dlh?iemu obdobiu politickych nepokojov; to zah?ňalo zvolenie krátkodobej islamistickej vlády Moslimského bratstva na ?ele s Muhammadom Mursím v roku 2012 a jej následné zvrhnutie po masovych protestoch v roku 2013.

Sú?asnú egyptskú vládu, poloprezidentskú republiku, ktorú od svojho zvolenia v roku 2014 vedie prezident Abd al-Fattáh as-Sísí, ozna?ili viacerí pozorovatelia za autoritársku a zodpovednú za pretrvávajúci zly stav ?udskych práv v krajine. Oficiálnym nábo?enstvom Egypta je islam a úradnym jazykom arab?ina. Preva?ná v???ina jeho obyvate?ov ?ije v blízkosti brehov rieky Níl, na území s rozlohou pribli?ne 40 000 km2 , kde sa nachádza jediná orná p?da. Rozsiahle oblasti saharskej pú?te, ktoré tvoria v???inu územia Egypta, sú riedko obyvané. Pribli?ne 43?% obyvate?ov Egypta ?ije v mestskych oblastiach krajiny, pri?om v???ina z nich je rozptylená v husto obyvanych centrách Ve?kej Káhiry, Alexandrie a ?al?ích ve?kych miest v delte Nílu.

Egypt je pova?ovany za regionálnu mocnos? v severnej Afrike, na Blízkom vychode a v moslimskom svete a za strednú mocnos? vo svete. Je to rozvojová krajina s diverzifikovanou ekonomikou, ktorá je tre?ou najv???ou v Afrike, 38. najv???ou ekonomikou pod?a nominálneho HDP a 127. najv???ou ekonomikou pod?a nominálneho HDP na obyvate?a. Egypt je zakladajúcim ?lenom OSN, Hnutia nezú?astnenych krajín, Ligy arabskych ?tátov, Africkej únie, Organizácie islamskej spolupráce, Svetového fóra mláde?e a ?lenom BRICS.

Dejiny

Pravek a staroveky Egypt

Na terasách Nílu a v pú?tnych oázach sa nachádzajú d?kazy o skalnych rytinách. V 10. tisícro?í pred n. l. kultúru lovcov-zbera?ov a rybárov nahradila kultúra mletia obilia. Klimatické zmeny alebo nadmerné spásanie okolo roku 8000 pred n. l. za?ali vysu?ova? pastierske územia Egypta a vytvorili Saharu. Prvé kmeňové národy sa pres?ahovali k rieke Níl, kde sa vyvinulo usadlé po?nohospodárske hospodárstvo a centralizovanej?ia spolo?nos?.

Okolo roku 6000 pred n. l. sa v údolí Nílu zakorenila neolitická kultúra. Po?as neolitu sa v Hornom a Dolnom Egypte nezávisle od seba vyvinulo nieko?ko preddynastickych kultúr. Badarská kultúra a nástupnícky rad Naqada sa v?eobecne pova?ujú za predchodcov dynastického Egypta. Najstar?ie známe dolnoegyptské nálezisko Merimda predchádza badarskú kultúru pribli?ne o sedemsto rokov. Sú?asné dolnoegyptské komunity koexistovali so svojimi ju?nymi náprotivkami viac ako dvetisíc rokov, pri?om zostali kultúrne odli?né, ale udr?iavali ?asté kontakty prostredníctvom obchodu. Najstar?ie známe d?kazy egyptskych hieroglyfickych nápisov sa objavili v preddynastickom období na keramickych nádobách z obdobia Naqada III, datovanych pribli?ne do roku 3200 pred n. l.

Jednotné krá?ovstvo zalo?il pribli?ne v roku 3150 pred n. l. krá? Meni, ?o viedlo k sérii dynastií, ktoré vládli Egyptu po?as nasledujúcich troch tisícro?í. Po?as tohto dlhého obdobia egyptská kultúra prekvitala a zostala charakteristicky egyptská vo svojom nábo?enstve, umení, jazyku a zvykoch. Prvé dve vládnuce dynastie zjednoteného Egypta pripravili p?du pre obdobie Starej rí?e, pribli?ne 2700 - 2200 pred n. l., v ktorom sa postavilo mnoho pyramíd, najm? D?oserova pyramída tretej dynastie a pyramídy ?tvrtej dynastie v Gíze.

Nekropola v Gíze je najstar?ím zo starovekych divov a jedinym stále existujúcim divom.

Prvé prechodné obdobie znamenalo obdobie politickych otrasov, ktoré trvalo pribli?ne 150 rokov. Silnej?ie záplavy Nílu a stabilizácia vlády v?ak priniesli krajine op?tovnú prosperitu v Strednej rí?i okolo roku 2040 pred n. l., ktorá dosiahla vrchol za vlády faraóna Amenemhata III. Druhé prechodné obdobie predznamenalo príchod prvej cudzej vládnucej dynastie v Egypte, semitskej dynastie Hyksósov. Hyksósski úto?níci obsadili okolo roku 1650 pred n. l. ve?kú ?as? Dolného Egypta a zalo?ili nové hlavné mesto v Avarise. Vyhnali ich hornoegyptské sily pod vedením Ahmoseho I., ktory zalo?il osemnástu dynastiu a pres?ahoval hlavné mesto z Memfisu do Téb.

Nová rí?a, cca 1550?– 1070 pred n. l., sa za?ala za osemnástej dynastie a znamenala vzostup Egypta ako medzinárodnej mocnosti, ktorá sa po?as svojho najv???ieho rozmachu roz?írila na rí?u a? po Tombos v Núbii a na vychode zah?ňala aj ?asti Levanty. Toto obdobie je známe niektorymi z najznámej?ích faraónov vrátane Hat?epsuta, Thutmoseho III., Achnatona a jeho man?elky Nefertiti, Tutanchamóna a Ramessesa II. Prvy historicky dolo?eny prejav monoteizmu sa objavil v tomto období ako atenizmus. ?asté kontakty s inymi národmi priniesli do Novej rí?e nové my?lienky. Krajinu nesk?r napadli a dobyli Líbyjci, Núbijci a Asyr?ania, ale p?vodní Egyp?ania ich nakoniec vyhnali a získali sp?? kontrolu nad svojou krajinou.

Vá?enie srdca z Anihovho papyrusu.

V roku 525 pred Kr. za?ala Achajmenovská rí?a pod vedením Kambysa II. dobyva? Egypt a nakoniec v bitke pri Pelúsii zajala faraóna Psamtika III. Kambyses II. potom prevzal formálny titul faraóna, ale vládol Egyptu zo svojho sídla v Súsach v Perzii (dne?ny Irán), pri?om Egypt ponechal pod kontrolou satrapovi. Celé obdobie dvadsiatej siedmej dynastie Egypta, od roku 525 do roku 402 pred n. l., s vynimkou Petubastisa III. bolo úplne achajmenovskym obdobím, pri?om v?etci achajmenskí vladári získali titul faraóna. V piatom storo?í pred n. l. sa proti Achajmencom uskuto?nilo nieko?ko krátkodobo úspe?nych povstaní, ale Egyptu sa nikdy nepodarilo Achajmenovcov natrvalo zvrhnú?.

Tridsiata dynastia bola poslednou domácou vládnucou dynastiou po?as faraónskej éry. V roku 343 pred n. l. op?? pod?ahla Achájmenovcom po tom, ako bol posledny domáci faraón, krá? Nachthareheb II. porazeny v bitke. Táto tridsiata prvá egyptská dynastia v?ak netrvala dlho, preto?e Achájmenovcov o nieko?ko desa?ro?í nesk?r zvrhol Alexander Ve?ky. Alexandrov macedónsky grécky generál, Ptolemaios I. Sotér, zalo?il dynastiu Ptolemaiovcov.

Ptolemaiovci a rímsky Egypt

Ptolemaiovská krá?ovná Kleopatra VII. a jej syn od Júlia Cézara, Kaisarion, v chráme v Dendere.

Ptolemaiovské krá?ovstvo bolo mocnym helenistickym ?tátom, ktory sa rozprestieral od ju?nej Syrie na vychode po Kyrénu na západe a na juhu a? po hranicu s Núbiou. Alexandria sa stala hlavnym mestom a centrom gréckej kultúry a obchodu. Aby získali uznanie domáceho egyptského obyvate?stva, ozna?ili sa za nástupcov faraónov. Nesk?r Ptolemaiovci prevzali egyptské tradície, nechali sa zobrazova? na verejnych pamiatkach v egyptskom ?tyle a oble?ení a zú?astňovali sa na egyptskom nábo?enskom ?ivote.

Poslednou panovní?kou z ptolemaiovskej línie bola Kleopatra VII., ktorá spáchala samovra?du po pohrebe svojho milenca Marka Antonia po tom, ako Oktavián dobyl Alexandriu a jej ?oldnierske vojská utiekli. Ptolemaiovci ?elili povstaniam domácich Egyp?anov a boli zapojení do zahrani?nych a ob?ianskych vojen, ktoré viedli k úpadku krá?ovstva a jeho pripojeniu k Rímu.

Kres?anstvo priniesol do Egypta sv?ty Marek Evanjelista v 1. storo?í. Diokleciánova vláda (284?– 305 n. l.) znamenala v Egypte prechod od rímskej k byzantskej ére, ke? bolo ve?ké mno?stvo egyptskych kres?anov prenasledovanych. Novy zákon bol v tom ?ase u? prelo?eny do egypt?iny. Po Chalcedónskom koncile v roku 451 n. l. sa pevne etablovala samostatná egyptská koptská cirkev.

Stredovek (7. storo?ie?– 1517)

Me?ita Amr ibn al-As v Káhire, ktorá je pova?ovaná za najstar?iu v Afrike.

Byzantíncom sa podarilo získa? kontrolu nad krajinou po krátkej invázii Sasánovcov za?iatkom 7. storo?ia po?as byzantsko-sasánovskej vojny v rokoch 602 – 628, po?as ktorej na desa? rokov zalo?ili novú krátkodobú provinciu známu ako Sasánovsky Egypt, a to a? do rokov 639?– 42, ke? Egypt napadli a dobyli moslimskí Arabi, ktorí sa stali sú?as?ou islamského kalifátu. Ke? Arabi porazili byzantské vojská v Egypte, priniesli do krajiny islam. Niekedy v tomto období za?ali Egyp?ania mie?a? svoju novú vieru s p?vodnou vierou a praktikami, ?o viedlo k vzniku r?znych súfijskych rádov, ktoré prekvitajú dodnes. Tieto skor?ie obrady pre?ili obdobie koptského kres?anstva.

V roku 639 poslal druhy kalif Umar do Egypta armádu pod velením Amra ibn al-Asa. V bitke pri Heliopoli porazili rímsku armádu. Amr ?alej postupoval smerom na Alexandriu, ktorá sa mu vzdala na základe zmluvy podpísanej 8. novembra 641. Alexandriu získala Byzantská rí?a sp?? v roku 645, ale v roku 646 ju Amr znovu dobyl. V roku 654 bola odrazená invázna flotila vyslaná Kon?tantínom II.

Arabi zalo?ili hlavné mesto Egypta s názvom Fustát, ktoré bolo nesk?r po?as kri?iackych vyprav vypálené. Káhira bola nesk?r postavená v roku 986 a rozrástla sa na najv???ie a najbohat?ie mesto arabského kalifátu, druhé po Bagdade.

Abbásovské obdobie

Me?ita Ibn Tulún v Káhire, Ahmad Ibn Tulún.

Abbásovské obdobie bolo pozna?ené novymi daňami a Koptovia sa vo ?tvrtom roku abbásovskej vlády op?? vzbúrili. Za?iatkom 9. storo?ia sa za Abdalláha ibn Tahíra obnovila prax vládnutia Egyptu prostredníctvom guvernéra, ktory sa rozhodol usadi? v Bagdade a poslal do Egypta svojho zástupcu, aby vládol namiesto neho. V roku 828 vypuklo ?al?ie egyptské povstanie a v roku 831 sa Kopti spojili s domácimi moslimami proti vláde. Strata moci Abbásovcov v Bagdade nakoniec viedla k tomu, ?e vládu v Egypte preberal generál za generálom, av?ak ke??e boli podriadení Abbásovcom, dynastia Túlúnovcov (868?– 905) a dynastia Ich?ídovcov (935?– 969) patrili k najúspe?nej?ím, ktorí sa vzopreli abbásovskému kalifovi.

Fatímovci, Ajjúbovci a Mamlúkovia

Moslimskí vládcovia mali Egypt pod kontrolou ?al?ích ?es? storo?í, pri?om Káhira bola sídlom fatímovského kalifátu. Po zániku dynastie Ajjúbovcov prevzali okolo roku 1250 vládu mamlúci, turko-?erkeská vojenská kasta. Koncom 13. storo?ia Egypt spájal ?ervené more, Indiu, Malajsko a Vychodnú Indiu. ?ierna smr? v polovici 14. storo?ia zabila asi 40?% obyvate?stva krajiny.

Rany novovek: Osmansky Egypt (1517?– 1867)

Napoleon porazil mamlúcke vojská v bitke pri pyramídach, 21. júla 1798, nama?oval Lejeune.

Egypt dobyli osmanskí Turci v roku 1517 a následne sa stal provinciou Osmanskej rí?e. Obranná militarizácia po?kodila jeho ob?iansku spolo?nos? a hospodárske in?titúcie. Oslabenie hospodárskeho systému v kombinácii s následkami moru sp?sobilo, ?e Egypt bol zranite?ny vo?i zahrani?nej invázii. Portugalskí obchodníci prevzali ich obchod. V rokoch 1687 a? 1731 Egypt za?il ?es? hladomorov. Hladomor v roku 1784 ho pripravil o pribli?ne ?estinu obyvate?stva.

Egypt bol pre osmanskych sultánov v?dy ?a?ko kontrolovate?nou provinciou, ?iasto?ne kv?li pretrvávajúcej moci a vplyvu mamlúkov, egyptskej vojenskej kasty, ktorá krajinu ovládala po stáro?ia.

Egypt zostal ?iasto?ne autonómny pod vládou Mamlúkov, a? kym ho v roku 1798 nenapadli francúzske vojská Napoleona Bonaparta. Po porá?ke Francúzov Britmi sa rozpútal trojstranny boj o moc medzi osmanskymi Turkami, egyptskymi mamlúkmi, ktorí Egyptu vládli po stáro?ia, a albánskymi ?oldniermi v slu?bách Osmanov.

Dynastia Muhammada Alího

Egypt za vlády dynastie Muhammada Alího.

Po vyhnaní Francúzov sa moci v roku 1805 ujal Muhammad Alí Pa?a, albánsky vojensky velite? osmanskej armády v Egypte. Muhammad Alí zmasakroval mamlúkov a zalo?il dynastiu, ktorá vládla Egyptu a? do revolúcie v roku 1952.

Muhammad Alí anektoval severny Sudán (1820?– 1824), Syriu (1833) a ?asti Arábie a Anatólie, ale v roku 1841 ho európske mocnosti v obave, aby nezvrhol samotnú Osmanskú rí?u, prinútili vráti? v???inu svojich vybojov Osmanom. Jeho vojenské ambície si vy?adovali modernizáciu krajiny: vybudoval priemysel, systém kanálov na zavla?ovanie a dopravu a zreformoval ?tátnu slu?bu.

Vybudoval vojensky ?tát, v ktorom pribli?ne ?tyri percentá obyvate?stva slú?ili armáde, ?ím sa Egypt dostal do silnej pozície v Osmanskej rí?i, a to sp?sobom, ktory vykazoval r?zne podobnosti so sovietskymi stratégiami (bez komunizmu) realizovanymi v 20. storo?í.

Muhammad Alí Pa?a vytvoril z armády, ktorá bola zalo?ená na tradícii korvée, ve?kú modernizovanú armádu. V 19. storo?í v Egypte zaviedol odvody mu?ského ro?níckeho obyvate?stva a pri vytváraní svojej ve?kej armády zvolil novy prístup, ke? ju posilnil po?tom a zru?nos?ou. Vzdelávanie a vycvik novych vojakov sa stali povinnymi; nové koncepcie sa navy?e presadzovali izoláciou. Mu?i boli dr?aní v kasárňach, aby sa zabránilo rozpty?ovaniu ich rastu ako vojenskej jednotky, s ktorou treba po?íta?. Odpor k vojenskému sp?sobu ?ivota sa z mu?ov nakoniec vytratil a presadila sa nová ideológia, ideológia nacionalizmu a hrdosti. Práve s pomocou tejto znovuzrodenej vojenskej jednotky Muhammad Alí nastolil svoju vládu nad Egyptom.

Politika, ktorú Mohammad Alí Pa?a uplatňoval po?as svojej vlády, ?iasto?ne vysvet?uje, pre?o sa v Egypte v porovnaní s ostatnymi severoafrickymi a blízkovychodnymi krajinami zvy?ila len neoby?ajne malym tempom, ke??e investície do ?al?ieho vzdelávania sa uskuto?ňovali len vo vojenskom a priemyselnom sektore.

Muhammada Alího nakrátko vystriedal jeho syn Ibrahim (v septembri 1848), potom vnuk Abbás I. (v novembri 1848), potom Sa'id (v roku 1854) a Isma'íl (v roku 1863), ktory podporoval vedu a po?nohospodárstvo a zakázal otroctvo v Egypte.

Egyptsky chedivát (1867 – 1914)

Egypt za vlády dynastie Muhammada Alího zostal nominálne osmanskou provinciou. V roku 1867 získal ?tatút autonómneho vazalského ?tátu, respektíve chedivátu.

Suezsky prieplav, vybudovany v spolupráci s Francúzmi, bol dokon?eny v roku 1869. Jeho vystavbu financovali európske banky. Ve?ké sumy smerovali aj na mecená?stvo a korupciu. Nové dane vyvolali nespokojnos? obyvate?stva. V roku 1875 sa Isma'il vyhol bankrotu tym, ?e predal v?etky egyptské podiely v prieplave britskej vláde. V priebehu troch rokov do?lo k dosadeniu britskych a francúzskych kontrolórov, ktorí sedeli v egyptskom kabinete a "s finan?nou mocou dr?ite?ov dlhopisov v pozadí boli skuto?nou mocou vo vláde".

?al?ie okolnosti, ako epidémie (choroba dobytka v 80. rokoch 19. storo?ia), záplavy a vojny, sp?sobili hospodársky pokles a e?te viac zvy?ili závislos? Egypta od zahrani?ného kapitálu.

Bitka pri Tel el-Kebíre v roku 1882 po?as anglo-egyptskej vojny.

Nespokojnos? miestnych obyvate?ov s chedívom a s európskym zasahovaním viedla v roku 1879 k vzniku prvych nacionalistickych skupín, ktorych vyznamnou osobnos?ou bol Ahmed ?Urabi. Po narastajúcom nap?tí a nacionalistickych vzburách Spojené krá?ovstvo v roku 1882 vtrhlo do Egypta, rozdrvilo egyptskú armádu v bitke pri Tell El Kebíre a vojensky obsadilo krajinu. Následne sa Chedivát stal de facto britskym protektorátom pod nominálnou osmanskou zvrchovanos?ou.

V roku 1899 bola podpísaná anglo-egyptská dohoda o kondomíniu, v ktorej sa uvádzalo, ?e Sudán bude spolo?ne spravovany egyptskym chedivátom a Spojenym krá?ovstvom. Skuto?ná kontrola Sudánu v?ak bola len v britskych rukách.

Incident v Denshawai v roku 1906 podnietil mnohych neutrálnych Egyp?anov, aby sa pridali k nacionalistickému hnutiu.

Egyptsky sultanát (1914 – 1922)

V roku 1914 vstúpila Osmanská rí?a do prvej svetovej vojny v spojenectve s centrálnymi mocnos?ami; chedív Abbás II. (ktory bol v predchádzajúcich rokoch ?oraz nepriate?skej?í vo?i Britom) sa rozhodol podpori? svoju vlas? vo vojne. Po tomto rozhodnutí ho Briti násilne zbavili moci a nahradili ho jeho bratom Husajnom Kamelom.

Husajn Kamel vyhlásil nezávislos? Egypta od Osmanskej rí?e a prevzal titul egyptského sultána. Krátko po získaní nezávislosti bol Egypt vyhláseny za protektorát Spojeného krá?ovstva.

Po prvej svetovej vojne Saad Zaghlul a strana Wafd viedli egyptské nacionalistické hnutie, ktoré získalo v???inu v miestnom zákonodarnom zhroma?dení. Ke? Briti 8. marca 1919 vyhnali Zaghlula a jeho spolupracovníkov na Maltu, v krajine vypukla prvá moderná revolúcia. Povstanie viedlo vládu Spojeného krá?ovstva k tomu, aby 22. februára 1922 vydala jednostranné vyhlásenie nezávislosti Egypta.

Egyptské krá?ovstvo (1922 – 1953)

Po získaní nezávislosti od Spojeného krá?ovstva prevzal sultán Fuád I. titul egyptského krá?a; napriek nominálnej nezávislosti bolo krá?ovstvo stále pod britskou vojenskou okupáciou a Spojené krá?ovstvo malo stále ve?ky vplyv na ?tát.

Egyptsky krá? Fuad I. s Eduardom, princom z Walesu, 1932.

Nová vláda v roku 1923 vypracovala a zaviedla ústavu zalo?enú na parlamentnom systéme. Vo vo?bách v rokoch 1923?– 1924 zví?azila nacionalistická strana Wafd a Saad Zaghlul bol vymenovany za nového premiéra.

V roku 1936 bola uzavretá anglo-egyptská zmluva a britské vojská sa stiahli z Egypta s vynimkou Suezského prieplavu. Zmluva nerie?ila otázku Sudánu, ktory pod?a podmienok existujúcej anglo-egyptskej dohody o kondomíniu z roku 1899 mal by? spolo?ne spravovany Egyptom a Britániou, ale skuto?ná moc mala zosta? v britskych rukách.

Británia vyu?ívala Egypt ako základňu pre spojenecké operácie v celom regióne, najm? pre boje v severnej Afrike proti Taliansku a Nemecku. Jej najvy??ími prioritami bola kontrola vychodného Stredomoria a najm? udr?anie Suezského prieplavu otvoreného pre obchodné lode a vojenské spojenie s Indiou a Austráliou. Ke? sa v septembri 1939 za?ala vojna, Egypt vyhlásil stanné právo a preru?il diplomatické vz?ahy s Nemeckom. V roku 1940 preru?il diplomatické vz?ahy s Talianskom, ale nikdy nevyhlásil vojnu, dokonca ani ke? talianska armáda napadla Egypt. Egyptská armáda nebojovala. V júni 1940 krá? odvolal premiéra Alího Mahéra, ktory zle vychádzal s Britmi. Bola vytvorená nová koali?ná vláda, ktorej premiérom sa stal nezávisly Hasan Pa?a Sabrí.

Po ministerskej kríze vo februári 1942 ve?vyslanec Sir Miles Lampson naliehal na Farouka, aby vládu Husajna Sirrího Pa?u nahradila vláda Wafd alebo koalícia Wafd. V noci 4. februára 1942 obk?ú?ili britské jednotky a tanky Abdeenov palác v Káhire a Lampson predlo?il Faroukemu ultimátum. Farouk kapituloval a Nahhas krátko nato vytvoril vládu.

V???ina britskych jednotiek bola v roku 1947 stiahnutá do oblasti Suezského prieplavu (hoci britská armáda si v tejto oblasti ponechala vojenskú základňu), ale nacionalistické a protibritské nálady po vojne na?alej rástli. Protimonarchistické nálady sa e?te zvy?ili po katastrofálnom vystúpení krá?ovstva v prvej arabsko-izraelskej vojne. Vo?by v roku 1950 priniesli drvivé ví?azstvo nacionalistickej strany Wafd a krá? bol núteny vymenova? Mostafu El-Nahasa za nového predsedu vlády. V roku 1951 Egypt jednostranne odstúpil od anglo-egyptskej zmluvy z roku 1936 a nariadil v?etkym zostávajúcim britskym jednotkám opusti? Suezsky prieplav.

Ke??e Briti odmietli opusti? svoju základňu okolo Suezského prieplavu, egyptská vláda odstavila vodu a odmietla povoli? dovoz potravín na základňu pri Suezskom prieplave, vyhlásila bojkot britského tovaru, zakázala egyptskym robotníkom vstup na základňu a sponzorovala partizánske útoky. Dňa 24. januára 1952 egyptskí partizáni zorganizovali prudky útok na britské jednotky v okolí Suezského prieplavu, po?as ktorého bola pozorovaná pomocná egyptská polícia, ktorá partizánom pomáhala. V reakcii na to generál George Erskine 25. januára vyslal britské tanky a pechotu, aby obk?ú?ili stanicu pomocnej polície v Ismailíi. Policajny velite? zavolal ministrovi vnútra Fouadovi Serageddinovi, Nahasovej pravej ruke, s otázkou, ?i sa má vzda?, alebo bojova?. Serageddin nariadil polícii bojova? "do posledného mu?a a poslednej gu?ky". V následnej bitke bola policajná stanica zrovnaná so zemou a 43 egyptskych policajtov spolu s tromi britskymi vojakmi bolo zabitych. Incident v Ismailíi pobúril Egypt. Nasledujúci deň, 26. januára 1952, sa konala "?ierna sobota", ako sa nazyvali protibritské nepokoje, po?as ktorych bola vypálená ve?ká ?as? centra Káhiry, ktorú dal chedív Ismail Nádherny prestava? v ?tyle Parí?a. Farouk obvinil z nepokojov po?as ?iernej soboty stranu Wafd a na druhy deň odvolal Nahasa z funkcie predsedu vlády. Nahradil ho Aly Maher Pa?a.

22.?– 23. júla 1952 Hnutie slobodnych d?stojníkov pod vedením Muhammada Nad?íba a D?amála Abd an-Násira uskuto?nilo ?tátny prevrat (Egyptská revolúcia 1952) proti krá?ovi. Farouk I. sa vzdal trónu v prospech svojho syna Fouada II., ktory bol v tom ?ase sedemmesa?nym die?a?om. Krá?ovská rodina o nieko?ko dní nesk?r opustila Egypt a bola vytvorená Regentská rada pod vedením princa Muhammada Abdel Moneima, Rada v?ak mala len nominálnu moc a skuto?nú moc mala v skuto?nosti v rukách Rada revolu?ného velenia, ktorú viedli Nagíb a Násir.

Egyptská republika (1953 – 1958)

Po revolúcii Hnutia slobodnych d?stojníkov v roku 1952 pre?la vláda v Egypte do rúk armády a v?etky politické strany boli zakázané. Dňa 18. júna 1953 bola vyhlásená Egyptská republika, ktorej prvym prezidentom sa stal generál Muhammad Nad?íb, ktory túto funkciu vykonával necely rok a pol.

Prezident Násir (1956 – 1970)

Egyptsky prezident D?amál Abd an-Násir v Mansúre, 1960.

V roku 1954 prinútil D?amál Abd an-Násir?– panarabista a skuto?ny architekt hnutia z roku 1952?– Nad?íba k rezignácii a nesk?r ho uvrhol do domáceho v?zenia. Po Nad?íbovej rezignácii bola pozícia prezidenta neobsadená a? do zvolenia Násira v roku 1956.

V októbri 1954 sa Egypt a Spojené krá?ovstvo dohodli na zru?ení anglo-egyptskej dohody o kondomíniu z roku 1899 a na udelení nezávislosti Sudánu; dohoda nadobudla platnos? 1. januára 1956.

Násir sa ujal moci ako prezident v júni 1956. Britské jednotky ukon?ili svoj odchod z okupovanej zóny Suezského prieplavu 13. júna 1956. Suezsky prieplav znárodnil 26. júla 1956; jeho nepriate?sky postoj vo?i Izraelu a hospodársky nacionalizmus podnietili za?iatok druhej arabsko-izraelskej vojny (Suezská kríza), v ktorej Izrael (s podporou Francúzska a Spojeného krá?ovstva) obsadil Sinajsky polostrov a prieplav. Vojna sa skon?ila v?aka diplomatickej intervencii USA a ZSSR a obnovil sa status quo.

Zjednotená arabská republika (1958 – 1971)

Dym stúpajúci z ropnych nádr?í pri Suezskom prieplave zasiahnutych po?as prvého anglo-francúzskeho útoku na Egypt, 5. novembra 1956.

V roku 1958 Egypt a Syria vytvorili zvrchovany zv?zok známy ako Zjednotená arabská republika. Táto únia mala krátke trvanie a skon?ila v roku 1961, ke? sa Syria odtrhla, ?ím únia zanikla. Po?as v???iny svojej existencie bola Zjednotená arabská republika aj vo vo?nej konfederácii so Severnym Jemenom (alebo Mutawakkilskym Jemenskym krá?ovstvom), známej ako Spojené arabské ?táty.

Za?iatkom 60. rokov sa Egypt naplno zapojil do ob?ianskej vojny v Severnom Jemene. Napriek nieko?kym vojenskym krokom a mierovym konferenciám sa vojna dostala do patovej situácie.

V polovici mája 1967 Sovietsky zv?z varoval Násira pred hroziacim izraelskym útokom na Syriu. Hoci ich ná?elník generálneho ?tábu Mohamed Fawzi to ozna?il za "nepodlo?ené", Násir podnikol tri po sebe nasledujúce kroky, ktoré urobili vojnu prakticky nevyhnutnou: 14. mája rozmiestnil svoje jednotky na Sinaji pri hraniciach s Izraelom, 19. mája vyhnal mierové jednotky OSN umiestnené na hranici Sinajského polostrova s Izraelom a 23. mája uzavrel Tiransky prieliv pre izraelskú lodnú dopravu. Násir 26. mája vyhlásil: "Boj bude v?eobecny a na?ím základnym cie?om bude zni?i? Izrael".

To podnietilo za?iatok tretej arabsko-izraelskej vojny (?es?dňová vojna), v ktorej Izrael zaúto?il na Egypt a obsadil Sinajsky polostrov a pásmo Gazy, ktoré Egypt okupoval od arabsko-izraelskej vojny v roku 1948. Po?as vojny v roku 1967 bol prijaty zákon o vynimo?nom stave, ktory platil a? do roku 2012 s vynimkou 18-mesa?nej prestávky v rokoch 1980/81. Na základe tohto zákona boli roz?írené policajné právomoci, pozastavené ústavné práva a legalizovaná cenzúra.

V ?ase pádu egyptskej monarchie na za?iatku 50. rokov 20. storo?ia sa za vy??iu triedu a bohatych pova?ovalo menej ako pol milióna Egyp?anov, za strednú triedu ?tyri milióny a za chudobnych 17 miliónov. ?kolu nav?tevovala menej ako polovica detí vo veku základnej ?koly, pri?om v???inu z nich tvorili chlapci. Násirova politika to zmenila. Reforma a rozde?ovanie p?dy, dramaticky nárast univerzitného vzdelávania a vládna podpora národného priemyslu vyrazne zlep?ili sociálnu mobilitu a vyrovnali sociálnu krivku. Od ?kolského roku 1953?– 54 do roku 1965?– 66 sa celkovy po?et ?iakov verejnych ?k?l viac ako zdvojnásobil. Milióny predtym chudobnych Egyp?anov sa v?aka vzdelaniu a práci vo verejnom sektore zaradili do strednej triedy. Lekári, in?inieri, u?itelia, právnici, novinári tvorili v???inu rastúcej strednej triedy v Egypte za vlády Násira. V 60. rokoch 20. storo?ia sa egyptské hospodárstvo zmenilo z vla?ného a? na pokraj kolapsu, spolo?nos? sa stala menej slobodnou a Násirova prí?a?livos? zna?ne poklesla.

Egyptská arabská republika (1971 – sú?asnos?)

Prezident Sádát (1970 – 1981)

Egyptské tanky postupujúce v Sinajskej pú?ti po?as Jomkipurskej vojny, 1973.

V roku 1970 prezident Násir zomrel a jeho nástupcom sa stal Anwar as-Sádát. Sádát pre?iel v studenej vojne od Sovietskeho zv?zu k Spojenym ?tátom a v roku 1972 vyhnal sovietskych poradcov. Za?al politiku hospodárskych reforiem Infitah a zároveň potlá?al nábo?enskú a sekulárnu opozíciu. V roku 1973 Egypt spolu so Syriou za?al ?tvrtú arabsko-izraelskú vojnu (Jomkipurskú vojnu), ktorá bola prekvapivym útokom s cie?om získa? sp?? ?as? územia na Sinaji, ktorého sa Izrael zmocnil 6 rokov predtym.

Oslavy podpísania doh?d z Camp Davidu v roku 1978: Menachem Begin, Jimmy Carter, Anwar as-Sádát.

V roku 1975 Sádát zmenil Násirovu hospodársku politiku a sna?il sa vyu?i? svoju popularitu na zní?enie vládnych nariadení a podporu zahrani?nych investícií prostredníctvom svojho programu Infitah. Prostredníctvom tejto politiky stimuly, ako napríklad zní?ené dane a dovozné clá, prilákali niektorych investorov, ale investície smerovali najm? do nízkorizikovych a vynosnych podnikov, ako je cestovny ruch a stavebníctvo, pri?om sa upustilo od za?ínajúceho egyptského priemyslu. Z d?vodu zru?enia dotácií na základné potraviny to viedlo k egyptskym chlebovym nepokojom v roku 1977.

Sádát v roku 1977 uskuto?nil historickú náv?tevu Izraela, ktorá viedla k mierovej zmluve medzi Egyptom a Izraelom z roku 1979 vymenou za stiahnutie Izraela zo Sinaja. Na oplátku Egypt uznal Izrael za legitímny zvrchovany ?tát. Sadatova iniciatíva vyvolala v arabskom svete obrovské kontroverzie a viedla k vylú?eniu Egypta z Ligy arabskych ?tátov, ale v???ina Egyp?anov ju podporovala. Sádáta zavra?dil islamsky extrémista v októbri 1981.

Prezident Mubarak (1981 – 2011)

Husní Mubarak sa dostal k moci po zavra?dení Sádáta na základe referenda, v ktorom bol jedinym kandidátom. Potvrdil vz?ahy Egypta s Izraelom a zároveň zmiernil nap?tie s jeho arabskymi susedmi. Na domácej scéne ?elil vá?nym problémom. Masová chudoba a nezamestnanos? viedli k tomu, ?e rodiny z vidieka za?ali prúdi? do miest, ako je Káhira, kde skon?ili v preplnenych slumoch a sotva dokázali pre?i?.

Dňa 25. februára 1986 sa Bezpe?nostná polícia za?ala búri? na protest proti správam o pred??ení ich slu?obného pomeru z 3 na 4 roky. V Káhire boli napadnuté hotely, no?né kluby, re?taurácie a kasína a k nepokojom do?lo aj v inych mestách. Bol zavedeny zákaz vychádzania po?as dňa. Armáde trvalo 3 dni, kym obnovila poriadok. Bolo zabitych 107 ?udí.

V osemdesiatych a dev??desiatych rokoch 20. storo?ia a nultych rokoch 21. storo?ia sa teroristické útoky v Egypte stávali ?oraz ?astej?ími a záva?nej?ími a za?ali sa zameriava? na kres?anskych koptov, zahrani?nych turistov a vládnych úradníkov. V 90. rokoch sa islamistická skupina Al-D?ama'a al-Islamiyya zapojila do rozsiahlej kampane násilností, od vrá?d a pokusov o vra?dy vyznamnych spisovate?ov a intelektuálov a? po opakované útoky na turistov a cudzincov. Vá?ne po?kodila najv???ie odvetvie egyptského hospodárstva?– cestovny ruch?– a následne aj vládu, ale zni?ila aj ?ivobytie mnohych ?udí, od ktorych bola táto skupina závislá.

Po?as Mubarakovej vlády dominovala politickej scéne Národná demokratická strana, ktorú v roku 1978 zalo?il Sádát. V roku 1993 prijala zákon o syndikátoch, v roku 1995 tla?ovy zákon a v roku 1999 zákon o mimovládnych zdru?eniach, ktoré obmedzovali slobodu zdru?ovania a prejavu zavádzaním novych predpisov a drakonickych trestov za ich poru?enie. V d?sledku toho sa koncom 90. rokov 20. storo?ia stala parlamentná politika prakticky irelevantnou a obmedzené boli aj alternatívne mo?nosti politického vyjadrovania.

17. novembra 1997 bolo pri Luxore zmasakrovanych 62 ?udí, v???inou turistov.

Káhira sa rozrástla na metropolitnú oblas? s viac ako 20 miliónmi obyvate?ov.

Koncom februára 2005 Mubarak oznámil reformu zákona o prezidentskych vo?bách, ?ím po prvykrát od hnutia v roku 1952 otvoril cestu k vo?bám s viacerymi kandidátmi. Novy zákon v?ak zaviedol obmedzenia pre kandidátov a viedol k Mubarakovmu jednoduchému znovuzvoleniu. Volebná ú?as? bola ni??ia ako 25?%. Volební pozorovatelia tie? tvrdili, ?e vláda zasahuje do volebného procesu. Po vo?bách Mubarak uv?znil Ajmána Núra, ktory sa umiestnil na druhom mieste.

Správa organizácie Human Rights Watch o Egypte z roku 2006 podrobne opisuje záva?né poru?ovanie ?udskych práv vrátane be?ného mu?enia, svojvo?ného zadr?iavania a súdnych procesov pred vojenskymi súdmi a súdmi ?tátnej bezpe?nosti. V roku 2007 vydala Amnesty International správu, v ktorej tvrdí, ?e Egypt sa stal medzinárodnym centrom mu?enia, kam iné krajiny posielajú podozrivych na vypo?úvanie, ?asto v rámci vojny proti terorizmu. Egyptské ministerstvo zahrani?nych vecí túto správu rychlo vyvrátilo.

ústavné zmeny odhlasované 19. marca 2007 zakázali stranám pou?íva? nábo?enstvo ako základ pre politickú ?innos?, umo?nili vypracovanie nového protiteroristického zákona, povolili ?iroké právomoci polície pri zatykaní a sledovaní a dali prezidentovi právomoc rozpusti? parlament a ukon?i? súdny doh?ad nad vo?bami. V roku 2009 Dr. Ali El Dín Hilal Dessúki, mediálny tajomník Národnej demokratickej strany (NDP), ozna?il Egypt za "faraónsky" politicky systém a demokraciu za "dlhodoby cie?". Dessúki tie? uviedol, ?e "skuto?nym centrom moci v Egypte je armáda".

Revolúcia (2011)

Oslavy na námestí Tahrír po oznámení odstúpenia Husního Mubaraka.

25. januára 2011 sa za?ali rozsiahle protesty proti Mubarakovej vláde. Mubarak 11. februára 2011 odstúpil a utiekol z Káhiry. Na káhirskom námestí Tahrír vypukli radostné oslavy. Egyptská armáda potom prevzala moc nad vládou. Muhammadd Husajn Tantáví, predseda Najvy??ej rady ozbrojenych síl, sa stal de facto do?asnou hlavou ?tátu. Dňa 13. februára 2011 armáda rozpustila parlament a pozastavila platnos? ústavy.

ústavné referendum sa konalo 19. marca 2011. Dňa 28. novembra 2011 sa v Egypte konali prvé parlamentné vo?by od nástupu predchádzajúceho re?imu k moci. ú?as? bola vysoká a neboli hlásené ?iadne v???ie nezrovnalosti ani násilnosti.

Prezident Mursí (2012 – 2013)

protesty na námestí Tahrír proti prezidentovi Mursímu 27. novembra 2012.

Muhammad Mursí bol zvoleny za prezidenta 24. júna 2012. 30. júna 2012 zlo?il prísahu ako egyptsky prezident. Dňa 2. augusta 2012 egyptsky premiér Hi?ám Kandíl oznámil svoj 35-?lenny kabinet, ktory pozostával z 28 novych ?lenov vrátane ?tyroch z Moslimského bratstva.

Liberálne a sekulárne skupiny vystúpili z ústavodarného zhroma?denia, preto?e sa domnievali, ?e by zaviedlo prísne islamské praktiky, zatia? ?o stúpenci Moslimského bratstva podporili Mursího. Dňa 22. novembra 2012 prezident Mursí vydal do?asné vyhlásenie, ktorym chránil svoje dekréty pred spochybnením a sna?il sa ochráni? prácu ústavodarného zhroma?denia.

Tento krok viedol k masovym protestom a násilnym akciám v celom Egypte. Dňa 5. decembra 2012 sa desa?tisíce stúpencov a odporcov prezidenta Mursího dostali do poty?ok, ktoré boli ozna?ené za najv???iu násilnú bitku medzi islamistami a ich odporcami od revolúcie v krajine. Muhammad Mursí ponúkol "národny dialóg" s opozi?nymi lídrami, ale odmietol zru?i? ústavné referendum z decembra 2012.

Politická kríza (2013)

3. júla 2013, po vlne nespokojnosti verejnosti s autokratickymi excesmi vlády Mursího Moslimského bratstva, armáda odvolala Mursího z funkcie, rozpustila Radu ?úra a ustanovila do?asnú provizórnu vládu.

Dňa 4. júla 2013 zlo?il 68-ro?ny predseda Najvy??ieho ústavného súdu Egypta Adly Mansúr prísahu ako úradujúci prezident novej vlády po odvolaní Mursího. Nové egyptské orgány tvrdo zasiahli proti Moslimskému bratstvu a jeho stúpencom, uv?znili tisíce ?udí a násilne rozohnali protesty za Mursího a za bratstvo. Mnohí z vodcov a aktivistov Moslimského bratstva boli v sérii hromadnych súdnych procesov odsúdení bu? na smr?, alebo na do?ivotie.

Do?asná vláda 18. januára 2014 zaviedla novú ústavu na základe referenda, ktoré schválila drvivá v???ina voli?ov (98,1?%). Na referende sa zú?astnilo 38,6?% registrovanych voli?ov, ?o je vy??í po?et ako 33?%, ktorí hlasovali v referende po?as Mursího funk?ného obdobia.

Prezident as-Sísí (2014?– sú?asnos?)

?eny v Káhire nosia tvárové masky po?as pandémie COVID-19 v Egypte v marci 2020.

26. marca 2014 odi?iel z armády po?ny mar?al Abd al-Fattáh as-Sísí, egyptsky minister obrany a vrchny velite? egyptskych ozbrojenych síl, a oznámil, ?e bude kandidova? v prezidentskych vo?bách v roku 2014. Vysledkom hlasovania, ktoré sa konalo 26.?– 28. mája 2014, bolo jeho drvivé ví?azstvo. Sísí zlo?il prísahu ako egyptsky prezident 8. júna 2014. Moslimské bratstvo a niektoré liberálne a sekulárne aktivistické skupiny hlasovanie bojkotovali. Hoci do?asné orgány pred??ili hlasovanie na tretí deň, 46?% ú?as? bola ni??ia ako 52?% ú?as? vo vo?bách v roku 2012.

V decembri 2015 sa konali nové parlamentné vo?by, ktoré priniesli drvivé ví?azstvo stranám podporujúcim Sísího, ktoré získali silnú v???inu v novovytvorenej Snemovni reprezentantov.

V roku 2016 sa Egypt dostal do diplomatickej krízy s Talianskom po vra?de vyskumníka Giulia Regeniho: v apríli 2016 premiér Matteo Renzi odvolal talianskeho ve?vyslanca z Káhiry z d?vodu nedostato?nej spolupráce egyptskej vlády pri vy?etrovaní. Novy predseda vlády Paolo Gentiloni ve?vyslanca v roku 2017 poslal sp?? do Egypta.

As-Sísí bol v roku 2018 op?tovne zvoleny a ne?elil ?iadnej vá?nej opozícii. V roku 2019 parlament schválil sériu ústavnych zmien, ktoré ?alej zvy?ili právomoci prezidenta a armády, pred??ili prezidentské funk?né obdobie zo 4 na 6 rokov a umo?nili sú?asnému prezidentovi uchádza? sa o ?al?ie tretie funk?né obdobie. Návrhy boli schválené v referende.

Spor medzi Egyptom a Etiópiou o Ve?kú priehradu etiópskeho znovuzrodenia sa v roku 2020 vyostril. Egypt vníma priehradu ako existen?nú hrozbu, preto?e sa obáva, ?e priehrada zní?i mno?stvo vody, ktoré dostáva z Nílu.

Kone?né vysledky parlamentnych volieb v decembri 2020 potvrdili, ?e jasnú v???inu kresiel získala egyptská strana Mostaqbal Watn (Budúcnos? národa), ktorá vyrazne podporuje prezidenta as-Sísího. Strana dokonca zvy?ila svoju v???inu, ?iasto?ne aj v?aka novym volebnym pravidlám.

V decembri 2023 as-Sísí vyhral prezidentské vo?by v roku 2023 so ziskom 89,6?% hlasov a bol op?tovne zvoleny na ?al?ie tretie funk?né obdobie, ktoré potrvá do roku 2030. Oficiálna volebná ú?as? bola 66,8?%, ?o je najvy??ia ú?as? v egyptskych prezidentskych vo?bách od roku 2012.

Mytológia

Starovekí Egyp?ania mali polyteickú vieru, ktorá zaru?ovala posmrtny ?ivot. Do Podsvetia (Trstinovych polí) sa mohli faraóni dosta? len ak boli mumifikovaní. Proces mumifikácie trval a? 70 dní, ke? ich pozostatkom najprv vybrali v?etky vnútornosti okrem srdca. P?úca, ?revá, pe?eň a ?alúdok dali do kanop (nádoby s vrchnákom v tvare boha: p?úca-Hapi (opica), ?revá-Kebehsenuf (sokol), pe?eň-Amset (?lovek), ?alúdok-Duamatef (?akal)). Potom zosnulému vytiahli cez ?avú nosnú dierku mozog ?eleznym hákom. Prázdne telo aj lebku vypláchli nátronom (?peciálny druh soli) a vyplnili vonnymi bylinkami. Telo nechali 40 dní schnú? v nátrone, ktory dávali aj do kanop. O?i nahradzovali v?eli?ím-od le?tenych ?iernych kameňov po cibule! Ak faraónovi chybala nejaká kon?atina, vyrobili mu drevenú. Balzamova?i najprv omotávali hlavu, prilo?ili papyrus so znakom Hórovho oka a Knihu M?tvych, omotali trup a kon?atiny, omotali múmiu ako celok a na záver mumifikácie ju zabalili (375m2 obv?zov!). Pred vlo?ením do truhly (sarkofágu) jej dali na tvár pohrebnú masku, zvy?ajne zo zlata. Nasledoval pompézny pohreb, kňazi pochodovali so sarkofágom na pleciach okolo mesta k hrobke (pre viac info pozri Egyptské pyramídy). pri pohrebe vykonali kňazi aj Obrad otvárania úst ( kňazi prilo?ili múmii amulet k ústam, o?iam, u?iam aby mohla múmia jes?, pi?, rozpráva?, vidie? a po?u?[?uch tam bol len na ?kodu, Trstinové polia sa toti? nachádzali pod svetom]). Pod?a legiend sa faraón teraz mohol vyda? na Cestu m?tvych. Zosnuly musel prejs? cez labyrint, kde sídlilo mno?stvo netvorov, okolo ktorych sa dalo prejs? len za cenu istej básne/piesne. Tento "spevník" sa nazyval Kniha M?tvych. Ke? múmia (v tejto fáze sa nazyva Ka) pre?la labyrintom, ?akal ju súd a následné vá?enie srdca. Súdil boh Usiris a ?al?ích 42 bohov, ka?dy na jeden typ previnenia (od zlo?inov ako vra?da a? po roz?u?ujúce vlastnosti ako táravos? ?i netrpezlivos?). Pri vá?ení srdca polo?ili na jednu stranu váh srdce a na druhú pierko. Ak bolo srdce ?a??ie (kv?li hriechom spáchanym za ?ivota), Kaa zo?rala po?iera?ka Amemait (krokodília hlava, pololev-polohroch).Ak nie, Ka mohol vstúpi? do Trstinovych polí.

Geografia

Topografia Egypta

Egypt le?í predov?etkym medzi 22° a 32° s. ?. a 25° a 35° v. d. S rozlohou 1 001 450 km2 je 30. najv???ou krajinou na svete. Vzh?adom na extrémne suché podnebie Egypta sa centrá obyvate?stva sústre?ujú pozd?? úzkeho údolia a delty Nílu, ?o znamená, ?e pribli?ne 99?% obyvate?stva vyu?íva pribli?ne 5,5?% celkovej rozlohy krajiny. 98?% Egyp?anov ?ije na 3?% územia.

Egypt hrani?í na západe s Líbyou, na juhu so Sudánom a na vychode s pásmom Gazy a Izraelom. Ide o transkontinentálny ?tát, ktory má pozemny most (Suezsky prieliv) medzi Afrikou a áziou, cez ktory vedie splavná vodná cesta (Suezsky prieplav), ktorá spája Stredozemné more s Indickym oceánom cez ?ervené more.

Okrem údolia Nílu tvorí v???inu egyptskej krajiny pú?? s nieko?kymi roztrúsenymi oázami. Vetry vytvárajú bohaté pieso?né duny, ktoré dosahujú vy?ku viac ako 30 metrov. Egypt zah?ňa ?asti Sahary a Líbyjskej pú?te.

Na Sinajskom polostrove sa nachádza najvy??ia hora Egypta Hora sv?tej Kataríny (2 642 m). Riviéra ?erveného mora na vychode polostrova je známa bohatstvom koralovych útesov a morského ?ivota.

Podnebie

Kattarská depresia na severozápade Egypta.

V???ina zrá?ok v Egypte spadne v zimnych mesiacoch. Ju?ne od Káhiry spadne v priemere len 2 a? 5 mm zrá?ok ro?ne, a to v nieko?koro?nych intervaloch. Na ve?mi úzkom páse severného pobre?ia m??u zrá?ky dosiahnu? a? 410 mm, v???inou v období od októbra do marca. Sneh padá na sinajskych horách a v niektorych mestách na severnom pobre?í, ako sú Dumját, Baltim a Sidi Barrani, a zriedkavo v Alexandrii. Ve?mi malé mno?stvo snehu napadlo v Káhire 13. decembra 2013, prvykrát za mnoho desa?ro?í. Mráz je známy aj v strednej Sinaji a v strednej ?asti Egypta.

Egypt má nezvy?ajne horúce, slne?né a suché podnebie. Priemerné vysoké teploty sú vysoké na severe, ale a? extrémne vysoké vo zvy?ku krajiny po?as leta. Nad severnym morskym pobre?ím neustále fúka chladnej?í stredomorsky vietor, ktory pomáha dosiahnu? miernej?ie teploty, najm? na vrchole leta. Chamsin je horúci, suchy vietor, ktory pochádza z rozsiahlych pú?tí na juhu a fúka na jar alebo za?iatkom leta. Priná?a spa?ujúci piesok a prachové ?astice a zvy?ajne priná?a denné teploty nad 40 °C a niekedy aj nad 50 °C vo vnútrozemí, pri?om relatívna vlhkos? vzduchu m??e klesnú? na 5?% alebo aj menej.

Pred vystavbou Asuánskej priehrady sa Níl ka?doro?ne rozvodňoval a dop?ňal egyptskú p?du. V?aka tomu mal Egypt po celé roky stálu úrodu.

Potenciálne zvy?enie hladiny morí v d?sledku globálneho otep?ovania by mohlo ohrozi? husto obyvany pobre?ny pás Egypta a ma? vá?ne d?sledky pre hospodárstvo, po?nohospodárstvo a priemysel krajiny. V kombinácii s rastúcim demografickym tlakom by pod?a niektorych odborníkov na klímu vyrazné zvy?enie hladiny morí mohlo do konca 21. storo?ia premeni? milióny Egyp?anov na environmentálnych ute?encov.

Biodiverzita

Orol krá?ovsky je národnym zviera?om Egypta.

Egypt podpísal Dohovor o biologickej diverzite (DOD) z Ria de Janeiro 9. júna 1992 a zmluvnou stranou dohovoru sa stal 2. júna 1994. Následne vypracoval národnú stratégiu a ak?ny plán v oblasti biodiverzity, ktory bol dohovoru doru?eny 31. júla 1998. V prípade mnohych národnych stratégií a ak?nych plánov v oblasti biodiverzity DOD sa okrem ?ivo?íchov a rastlín zanedbávajú aj ?al?ie biologické rí?e.

V pláne sa uvádza, ?e z Egypta boli zaznamenané tieto po?ty druhov r?znych skupín: riasy (1483 druhov), ?ivo?íchy (pribli?ne 15 000 druhov, z toho viac ako 10 000 druhov hmyzu), huby (viac ako 627 druhov), jednobunkovce (319 druhov), rastliny (2426 druhov), prvoky (371 druhov). Pri niektorych vyznamnych skupinách, napríklad pri li?ajníkovitych hubách a hlísticiach, nebol po?et známy. Okrem malych a dobre preskúmanych skupín, ako sú oboj?ivelníky, vtáky, ryby, cicavce a plazy, sa mnohé z tychto po?tov pravdepodobne zvy?ia, ke??e z Egypta boli zaznamenané ?al?ie druhy. Napríklad v prípade húb, vrátane druhov tvoriacich li?ajníky, následné práce ukázali, ?e z Egypta bolo zaznamenanych viac ako 2200 druhov a o?akáva sa, ?e kone?ny po?et v?etkych húb skuto?ne sa vyskytujúcich v krajine bude ove?a vy??í. Pokia? ide o trávy, v Egypte bolo identifikovanych a zaznamenanych 284 p?vodnych a naturalizovanych druhov.

Vláda

Abd al-Fattáh as-Sísí je sú?asny prezident Egypta.

Snemovňa reprezentantov, ktorej ?lenovia sú volení na p??ro?né funk?né obdobie, sa ?pecializuje na legislatívu. Vo?by sa konali od novembra 2011 do januára 2012, nesk?r boli rozpustené. ?al?ie parlamentné vo?by boli vyhlásené do 6 mesiacov od ratifikácie ústavy 18. januára 2014 a konali sa v dvoch fázach od 17. októbra do 2. decembra 2015. P?vodne mal by? parlament zostaveny pred vo?bou prezidenta, ale do?asny prezident Adly Mansúr tento termín posunul. Prezidentské vo?by v roku 2014 sa konali 26.?– 28. mája. Pod?a oficiálnych údajov sa na nich zú?astnilo 25 578 233 voli?ov, ?o predstavuje 47,5?%, pri?om zví?azil Abd al-Fattáh as-Sísí so ziskom 23,78 milióna hlasov, ?o predstavuje 96,9?%, oproti 757 511 hlasom (3,1?%) pre Hamdína Sabahího.

Po vlne nespokojnosti verejnosti s autokratickymi excesmi vlády prezidenta Muhammada Mursího z Moslimského bratstva oznámil 3. júla 2013 vtedaj?í generál Abd al-Fattáh as-Sísí odvolanie Mursího z funkcie a pozastavenie platnosti ústavy. Bol vytvoreny 50-?lenny ústavny vybor na úpravu ústavy, ktorá bola nesk?r zverejnená na verejné hlasovanie a prijatá 18. januára 2014.

V roku 2024 organizácia Freedom House v rámci svojej správy o slobode vo svete ohodnotila politické práva v Egypte známkou 6 (pri?om 40 predstavuje najslobodnej?ie a 0 najmenej slobodné) a ob?ianske slobody známkou 12 (pri?om 60 predstavuje najvy??ie skóre a 0 najni??ie, ?o mu ur?ilo kategóriu slobody ako "neslobodny". Pod?a indexov demokracie V-Dem 2023 je Egypt ?smou najmenej demokratickou krajinou v Afrike. V indexe demokracie ?asopisu The Economist na rok 2023 je Egypt zaradeny do kategórie "autoritársky re?im" so skóre 2,93.

Egyptsky nacionalizmus predchádza svoj arabsky náprotivok o mnoho desa?ro?í, má korene v 19. storo?í a stal sa dominantnym sp?sobom vyjadrovania egyptskych protikoloniálnych aktivistov a intelektuálov a? do za?iatku 20. storo?ia. Ideológiu, ktorú presadzujú islamisti, ako napríklad Moslimské bratstvo, podporujú najm? ni??ie stredné vrstvy egyptskej spolo?nosti.

Egypt má najstar?iu nepretr?itú parlamentnú tradíciu v arabskom svete. Prvé ?udové zhroma?denie bolo ustanovené v roku 1866. Bolo rozpustené v d?sledku britskej okupácie v roku 1882 a Briti povolili zasadanie len poradného orgánu. V roku 1923, po vyhlásení nezávislosti krajiny, v?ak nová ústava ustanovila parlamentnú monarchiu.

Vojenstvo a zahrani?né vz?ahy

Vojaci egyptskej ?estnej strá?e po?as náv?tevy admirála amerického námorníctva Mikea Mullena.

Armáda má vplyv na politicky a hospodársky ?ivot Egypta a vyníma sa zo zákonov, ktoré sa vz?ahujú na iné sektory. V rámci ?tátu má zna?nú moc, prestí? a nezávislos?.

Egypt je pod?a domnienok Izraela druhou krajinou v regióne so ?pioná?nym satelitom EgyptSat 1, popri EgyptSat 2, ktoré boli vypustené 16. apríla 2014.

Byvaly prezident Husní Mubarak s byvalym americkym prezidentom Georgeom W. Bushom v Camp Davide v roku 2002.

Spojené ?táty poskytujú Egyptu ro?nú vojenskú pomoc, ktorá v roku 2015 predstavovala 1,3 miliardy USD. V roku 1989 bol Egypt ozna?eny za hlavného spojenca Spojenych ?tátov, ktory nie je ?lenom NATO. Napriek tomu sa vz?ahy medzi oboma krajinami od zvrhnutia islamistického prezidenta Muhammada Mursího v júli 2013 ?iasto?ne zhor?ili, pri?om Obamova administratíva odsúdila Egypt za jeho zásahy proti Moslimskému bratstvu a zru?ila budúce vojenské cvi?enia za ú?asti oboch krajín. V poslednom ?ase v?ak do?lo k pokusom o normalizáciu vzájomnych vz?ahov, pri?om obe vlády ?asto vyzyvali na vzájomnú podporu v boji proti regionálnemu a medzinárodnému terorizmu. Po zvolení republikána Donalda Trumpa za prezidenta Spojenych ?tátov sa obe krajiny sna?ili zlep?i? egyptsko-americké vz?ahy. Dňa 3. apríla 2017 sa as-Sísí stretol s Trumpom v Bielom dome, ?o bola prvá náv?teva egyptského prezidenta vo Washingtone za poslednych 8 rokov. Trump ocenil as-Sísího, ?o sa ozna?ilo za ví?azstvo egyptského prezidenta v oblasti vz?ahov s verejnos?ou, a nazna?il, ?e nastal ?as na normalizáciu vz?ahov medzi Egyptom a USA.

Prezident Abd al-Fattáh as-Sísí a rusky prezident Vladimir Putin v So?i, august 2014.

Vz?ahy s Ruskom sa vyrazne zlep?ili po zosadení Muhammada Mursího a obe krajiny odvtedy pracujú na posilnení vojenskych a obchodnych v?zieb, ako aj na ?al?ích aspektoch bilaterálnej spolupráce. Vyrazne sa zlep?ili aj vz?ahy s ?ínou. V roku 2014 Egypt a ?ína uzavreli bilaterálne "komplexné strategické partnerstvo".

Stále sídlo Ligy arabskych ?tátov sa nachádza v Káhire a generálny tajomník tejto organizácie je tradi?ne Egyp?an. V sú?asnosti túto funkciu zastáva byvaly minister zahrani?nych vecí Ahmed Aboul Gheit. Liga arabskych ?tátov sa v roku 1978 na protest proti mierovej zmluve medzi Egyptom a Izraelom nakrátko pres?ahovala z Egypta do Tunisu, ale nesk?r sa v roku 1989 vrátila do Káhiry. Monarchie Perzského zálivu vrátane Spojenych arabskych emirátov a Saudskej Arábie pris?úbili miliardy dolárov na pomoc Egyptu pri prekonávaní hospodárskych ?a?kostí, ktoré mu vznikli po zvrhnutí Mursího.

Prezident as-Sísí s prezidentom USA Joeom Bidenom, 11. november 2022.

Po vojne v roku 1973 a následnej mierovej zmluve sa Egypt stal prvou arabskou krajinou, ktorá nadviazala diplomatické vz?ahy s Izraelom. Napriek tomu v???ina Egyp?anov stále pova?uje Izrael za nepriate?sky ?tát. Egypt v minulosti zohrával úlohu sprostredkovate?a pri rie?ení r?znych sporov na Blízkom vychode, najm? pri rie?ení izraelsko-palestínskeho konfliktu a mierového procesu. Egyptské úsilie o prímerie a sprostredkovanie prímeria v Gaze nebolo takmer v?bec spochybnené po evakuácii izraelskych osád z pásma Gazy v roku 2005, napriek rastúcej nevra?ivosti vo?i vláde Hamasu v Gaze po zosadení Muhammada Mursího a napriek nedávnym pokusom krajín ako Turecko a Katar prevzia? túto úlohu.

Vz?ahy medzi Egyptom a ostatnymi nearabskymi krajinami Blízkeho vychodu vrátane Iránu a Turecka boli ?asto nap?té. Nap?tie s Iránom je sp?sobené najm? mierovou zmluvou Egypta s Izraelom a súperením Iránu s tradi?nymi egyptskymi spojencami v Perzskom zálive. Nedávna podpora Turecka v sú?asnosti zakázanému Moslimskému bratstvu v Egypte a jeho údajná anga?ovanos? v Líbyi tie? sp?sobili, ?e obe krajiny sa stali úhlavnymi regionálnymi rivalmi.

Egypt je zakladajúcim ?lenom Hnutia nezú?astnenych krajín a Organizácie Spojenych národov. Od roku 1983 je tie? ?lenom Medzinárodnej organizácie frankofónie. Byvaly egyptsky podpredseda vlády Butrus Butrus-Gálí p?sobil v rokoch 1991 a? 1996 ako generálny tajomník Organizácie Spojenych národov.

V roku 2008 sa odhadovalo, ?e v Egypte ?ijú dva milióny africkych ute?encov vrátane viac ako 20 000 sudánskych ?tátnych príslu?níkov, ktorí sú registrovaní na UNHCR ako ute?enci utekajúci pred ozbrojenym konfliktom alebo ako ?iadatelia o azyl. Egypt prijal "tvrdé, niekedy a? smrtiace" metódy kontroly hraníc.

Právo

Najvy??í súd v centre Káhiry.

Právny systém je zalo?eny na islamskom a ob?ianskom práve (najm? napoleonskych kódexoch) a súdnom preskúmaní najvy??ím súdom, ktory akceptuje povinnú jurisdikciu Medzinárodného súdneho dvora len s vyhradami.

Islamská právna prax je hlavnym zdrojom právnych predpisov. Súdy ?aría a qadis sú riadené a licencované ministerstvom spravodlivosti. Právo osobného stavu, ktoré upravuje zále?itosti, ako je man?elstvo, rozvod a starostlivos? o deti, sa riadi právom ?aría. Na rodinnom súde má svedectvo ?eny polovi?nú hodnotu ako svedectvo mu?a.

Dňa 26. decembra 2012 sa Moslimské bratstvo pokúsilo in?titucionalizova? kontroverznú novú ústavu. Verejnos? ju schválila v referende, ktoré sa konalo 15.?– 22. decembra 2012, so 64?% podporou, ale len za 33?% ú?asti voli?ov. Nahradila do?asnú egyptskú ústavu z roku 2011, ktorá bola prijatá po revolúcii.

Trestny zákonník bol jedine?ny, preto?e obsahoval "zákon o rúhaní". Sú?asny súdny systém umo?ňuje trest smrti aj vo?i neprítomnej osobe súdenej v neprítomnosti. V roku 2012 bolo na trest smrti odsúdenych nieko?ko Ameri?anov a Kana?anov.

Do?asná vláda 18. januára 2014 úspe?ne in?titucionalizovala sekulárnej?iu ústavu. Prezident je voleny na ?tvorro?né funk?né obdobie a m??e by? zvoleny na 2 funk?né obdobia. Parlament m??e prezidenta zbavi? funkcie. Pod?a ústavy je zaru?ená rodová rovnos? a absolútna sloboda myslenia. Armáda si od nadobudnutia ú?innosti ústavy ponecháva mo?nos? vymenova? národného ministra obrany na ?al?ie dve celé prezidentské obdobia. Pod?a ústavy nesmú by? politické strany zalo?ené na "nábo?enskom, rasovom, rodovom alebo geografickom základe".

?udské práva

V roku 2003 vláda zriadila Národnú radu pre ?udské práva. Krátko po jej zalo?ení sa rada stala ter?om ostrej kritiky zo strany miestnych aktivistov, ktorí tvrdia, ?e ide o propagandisticky nástroj vlády na ospravedlnenie vlastnych poru?ení a na legitimizáciu represívnych zákonov, ako je napríklad zákon o vynimo?nom stave.

Protestujúci z hnutia Tretie námestie, ktoré nepodporovalo ani byvalú Mursího vládu, ani ozbrojené sily, 31. júl 2013.

Pod?a Pew Forum on Religion & Public Life je Egypt piatou najhor?ou krajinou na svete z h?adiska nábo?enskej slobody. Komisia Spojenych ?tátov americkych pre medzinárodnú nábo?enskú slobodu, dvojstranná nezávislá agentúra vlády USA, zaradila Egypt na svoj zoznam krajín, ktoré je potrebné pozorne sledova? vzh?adom na povahu a rozsah poru?ovania nábo?enskej slobody, ktorého sa dopú??a alebo ktoré toleruje vláda. Pod?a prieskumu Pew Global Attitudes z roku 2010 84?% opytanych Egyp?anov podporuje trest smrti pre tych, ktorí opustia islam; 77?% podporuje bi?ovanie a odsekávanie rúk za kráde? a lúpe?; a 82?% podporuje ukameňovanie osoby, ktorá sa dopustí cudzolo?stva.

Koptskí kres?ania ?elia diskriminácii na viacerych úrovniach vlády, od nedostato?ného zastúpenia na ministerstvách a? po zákony, ktoré obmedzujú ich mo?nos? stava? alebo opravova? kostoly. Problémom zostáva aj netolerancia vo?i stúpencom bahajskej viery a neortodoxnych moslimskych siekt, ako sú sufijovia, ?iiti a ahmadíjovia. Ke? vláda pristúpila k elektronizácii identifika?nych preukazov, príslu?níci nábo?enskych men?ín, ako sú bahaji, nemohli získa? identifika?né doklady. Egyptsky súd za?iatkom roka 2008 rozhodol, ?e príslu?níci inych vierovyznaní m??u získa? preukaz toto?nosti bez uvedenia svojho vierovyznania a bez toho, aby boli oficiálne uznanymi.

Na?alej pokra?ovali zrá?ky medzi políciou a stúpencami byvalého prezidenta Muhammada Mursího. Po?as násilnych stretov, ktoré nasledovali v rámci rozháňania protestov v auguste 2013, bolo zabitych 595 demon?trantov, pri?om 14. august 2013 sa stal najsmrte?nej?ím dňom v modernej histórii Egypta.

Prominentny egyptsky disident Alaa Abd El-Fattah bol v decembri 2021 odsúdeny na p?? rokov v?zenia.

Egypt aktívne praktizuje trest smrti. Egyptské orgány nezverejňujú údaje o rozsudkoch smrti a popravách napriek opakovanym ?iadostiam organizácií na ochranu ?udskych práv v priebehu rokov. úrad OSN pre ?udské práva a r?zne mimovládne organizácie vyjadrili "hlboké znepokojenie" po tom, ako egyptsky trestny súd v Minyi 25. marca 2014 odsúdil na smr? 529 ?udí po?as jediného pojednávania. Odsúdení stúpenci byvalého prezidenta Muhammada Mursího mali by? popravení za svoju údajnú úlohu v násilnostiach po jeho zosadení v júli 2013. Rozsudok bol odsúdeny ako poru?enie medzinárodného práva. Do mája 2014 bolo po Mursího zosadení uv?znenych pribli?ne 16 000 ?udí (a pod?a jedného nezávislého odhadu a? viac ako 40 000), v???inou ?lenov alebo stúpencov bratstva, ke? do?asná egyptská vláda po Mursího zosadení ozna?ila Moslimské bratstvo za teroristickú organizáciu. Pod?a skupín na ochranu ?udskych práv je v Egypte pribli?ne 60 000 politickych v?zňov.

Homosexualita je v Egypte nezákonná. Pod?a prieskumu Pew Research Center z roku 2013 sa 95?% Egyp?anov domnieva, ?e homosexualita by nemala by? spolo?nos?ou akceptovaná.

V roku 2017 bola Káhira v prieskume nadácie Thomson Reuters Foundation vyhlásená za najnebezpe?nej?ie ve?komesto pre ?eny s viac ako 10 miliónmi obyvate?ov. Sexuálne ob?a?ovanie bolo opísané ako ka?dodenny jav.

Sloboda tla?e

Organizácia Reportéri bez hraníc zaradila Egypt vo svojom Svetovom indexe slobody tla?e za rok 2017 na 160. miesto zo 180 krajín. V auguste 2015 bolo v Egypte uv?znenych najmenej 18 novinárov. V ten isty mesiac bol prijaty novy protiteroristicky zákon, pod?a ktorého hrozia ?lenom médií pokuty od pribli?ne 25 000 do 60 000 USD za ?írenie nesprávnych informácií o teroristickych ?inoch vo vnútri krajiny, "ktoré sa lí?ia od oficiálnych vyhlásení egyptského ministerstva obrany".

Niektorí kritici vlády boli zatknutí za údajné ?írenie nepravdivych informácií o pandémii COVID-19 v Egypte.

Administratívne ?lenenie

Egypt je rozdeleny na 27 guvernorátov. Guvernoráty sa ?alej delia na regióny. Regióny obsahujú mestá a dediny. Ka?dy guvernorát má hlavné mesto, ktoré niekedy nesie rovnaky názov ako guvernorát.

1. Matrúh 2. Alexandria 3. Al-Buhajra 4. Kafr a?-?ajch 5. Daqahlíja 6. Dumját 7. Port Said 8. Severny Sinaj 9. Gharbíja 10. Minúfija 11. Kaljúbíja 12. ?arkíja 13. Al-Ismáílíja 14. Gíza 15. Fajjúm 16. Káhira 17. Suez 18. Ju?ny Sinaj 19. Baní Suwajf 20. Minjá 21. Al-Wádí al-D?adíd 22. Asjút 23. ?ervené more 24. Sawhád? 25. Kená 26. Luxor 27. Asuán

Ekonomika

Zmena HDP na obyvate?a v Egypte, 1820?– 2018. údaje sú upravené o infláciu na medzinárodné doláre z roku 2011.

Egyptská ekonomika závisí najm? od po?nohospodárstva, médií, vyvozu ropy, zemného plynu a cestovného ruchu. Viac ako tri milióny Egyp?anov pracuje v zahrani?í, najm? v Líbyi, Saudskej Arábii, Perzskom zálive a Európe. Dokon?enie Asuánskej vysokej priehrady v roku 1970 a vznik Násirovho jazera sp?sobili, ?e sa zmenilo odveké miesto rieky Níl v po?nohospodárstve a ekológii Egypta. Rychlo rastúci po?et obyvate?ov, obmedzená orná p?da a závislos? od Nílu na?alej nadmerne za?a?ujú zdroje a za?a?ujú hospodárstvo.

V roku 2022 sa egyptská ekonomika dostala do pretrvávajúcej krízy, egyptská libra bola jednou z najhor?ích mien, inflácia dosiahla 32,6?% a jadrová inflácia v marci takmer 40?%.

Vláda investovala do komunika?nej a fyzickej infra?truktúry. Egypt dostáva zahrani?nú pomoc Spojenych ?tátov od roku 1979 (v priemere 2,2 miliardy dolárov ro?ne) a po vojne v Iraku je tretím najv???ím príjemcom takychto prostriedkov od Spojenych ?tátov. Egyptské hospodárstvo sa spolieha najm? na tieto zdroje príjmov: cestovny ruch, prevody peňazí od Egyp?anov pracujúcich v zahrani?í a príjmy zo Suezského prieplavu.

V poslednych rokoch egyptská armáda roz?írila svoj hospodársky vplyv a ovládla odvetvia, ako sú ?erpacie stanice, chov ryb, vyroba automobilov, médiá, infra?truktúra vrátane ciest a mostov a vyroba cementu. Toto ovládanie r?znych odvetví viedlo k potla?eniu hospodárskej sú?a?e, ?o odrádza súkromné investície a vedie k nepriaznivym d?sledkom pre be?nych Egyp?anov vrátane pomal?ieho rastu, vy??ích cien a obmedzenych príle?itostí. Vojenská spolo?nos? National Service Products Organization (NSPO) pokra?uje vo svojej expanzii zakladaním novych tovární zameranych na vyrobu hnojív, zavla?ovacích zariadení a veterinárnych vakcín. Podniky prevádzkované armádou, ako napríklad Wataniya a Safi, ktoré spravujú hliadkovacie stanice, resp. balenú vodu, zostávajú vo vlastníctve vlády.

Hospodárske podmienky sa po období stagnácie za?ali vyrazne zlep?ova? v d?sledku prijatia liberálnej?ej hospodárskej politiky zo strany vlády, ako aj zvy?enych príjmov z cestovného ruchu a rozmachu akciového trhu. Medzinárodny menovy fond (MMF) vo svojej vyro?nej správe vyhodnotil Egypt ako jednu z najlep?ích krajín na svete, ktoré uskuto?ňujú hospodárske reformy. Medzi hlavné hospodárske reformy, ktoré vláda uskuto?nila od roku 2003, patrí dramatické zní?enie ciel a taríf. Novy daňovy zákon zavedeny v roku 2005 zní?il dane z príjmu právnickych os?b zo 40?% na sú?asnych 20?%, ?o viedlo k deklarovanému 100?% zvy?eniu daňovych príjmov do roku 2006.

Smart Village, obchodná ?tvr? zalo?ená v roku 2001 s cie?om u?ah?i? rast podnikov v oblasti ?pi?kovych technológií.

Hoci jednou z hlavnych preká?ok, ktorym egyptská ekonomika stále ?elí, je obmedzené prenikanie bohatstva k priemernému obyvate?stvu, mnohí Egyp?ania kritizujú svoju vládu za vy??ie ceny základnych tovarov, zatia? ?o ich ?ivotná úroveň alebo kúpna sila relatívne stagnuje. Ako hlavnú preká?ku ?al?ieho hospodárskeho rastu Egyp?ania ?asto uvádzajú korupciu. Vláda pris?úbila rozsiahlu rekon?trukciu infra?truktúry krajiny, pri?om na ňu pou?ila peniaze, ktoré v roku 2006 zaplatila za novozískanú tretiu mobilnú licenciu (3 mld. USD) spolo?nosti Etisalat. V indexe vnímania korupcie za rok 2013 sa Egypt umiestnil na 114. mieste zo 177.

Suezsky prieplav

Odhaduje sa, ?e 2,7 milióna Egyp?anov v zahrani?í aktívne prispieva k rozvoju svojej krajiny prostredníctvom remitencií (7,8 miliardy USD v roku 2009), ako aj prostredníctvom obehu ?udského a sociálneho kapitálu a investícií. Pod?a Svetovej banky dosiahli remitencie, teda peniaze zarobené Egyp?anmi ?ijúcimi v zahrani?í a poslané domov, v roku 2012 rekordnú sumu 21 miliárd USD.

Egyptská spolo?nos? je z h?adiska rozdelenia príjmov mierne nerovnomerná, pri?om sa odhaduje, ?e 35?– 40?% obyvate?ov Egypta zarába menej ako ekvivalent 2 USD na deň, zatia? ?o len pribli?ne 2?– 3?% mo?no pova?ova? za bohatych.

Cestovny ruch

Turisti na arabskej ?ave pred Rachefovou pyramídou. Nekropola v Gíze je jednou z hlavnych turistickych atrakcií Egypta.

Cestovny ruch je jednym z najd?le?itej?ích odvetví egyptského hospodárstva. V roku 2008 nav?tívilo Egypt viac ako 12,8 milióna turistov, ktorí zabezpe?ili príjmy vo vy?ke takmer 11 miliárd USD. Odvetvie cestovného ruchu zamestnáva pribli?ne 12?% egyptskej pracovnej sily. Minister cestovného ruchu Hi?ám Zaazú povedal odborníkom a novinárom, ?e cestovny ruch v roku 2012 vygeneroval pribli?ne 9,4 miliardy USD, ?o predstavuje mierny nárast oproti 9 miliardám USD zaznamenanym v roku 2011.

Nekropola v Gíze je jednou z najznámej?ích turistickych atrakcií Egypta; je to jediny zo siedmich divov starovekého sveta, ktory e?te stále existuje.

Ob?úbenymi turistickymi destináciami sú aj egyptské plá?e pri Stredozemnom a ?ervenom mori, ktorych d??ka presahuje 3 000 km; ob?úbené sú plá?e v Akabskom zálive, Safaga, ?arm a?-?ajch, Hurghada, Luxor, Dahab, Ras Sidr a Marsa Alam.

Energia

Platforma na mori v Darfeel Gas Field.

Egypt má rozvinuty energeticky trh zalo?eny na uhlí, rope, zemnom plyne a vodnej energii. Zna?né zásoby uhlia na severovychode Sinaja sa ?a?ia v objeme pribli?ne 600 000 ton (590 000 dlhych ton; 660 000 krátkych ton) ro?ne. Ropa a zemny plyn sa ?a?ia v západnych pú?tnych oblastiach, v Suezskom zálive a v delte Nílu. Egypt má obrovské zásoby plynu, ktoré sa odhadujú na 2 180 kilometrov kubickych, a skvapalneny zemny plyn do roku 2012 vyvá?any do mnohych krajín. V roku 2013 spolo?nos? Egyptian General Petroleum Co (EGPC) uviedla, ?e krajina zní?i vyvoz zemného plynu a nariadi hlavnym priemyselnym odvetviam, aby toto leto spomalili vyrobu, aby sa vyhli energetickej kríze a odvrátili politické nepokoje, informovala agentúra Reuters. Egypt sa spolieha na to, ?e najlep?í vyvozca skvapalneného zemného plynu (LNG) Katar získa v lete dodato?né objemy plynu, a zároveň povzbudzuje továrne, aby si naplánovali ro?nú údr?bu na tieto mesiace najvy??ieho dopytu, uviedol predseda EGPC Tarek El Barkatawy. Egypt vyrába vlastnú energiu, ale od roku 2008 je ?istym dovozcom ropy a rychlo sa stáva ?istym dovozcom zemného plynu.

V roku 2013 Egypt vy?a?il 691 000 barelov ropy denne a 2 141,05 Tcf zemného plynu, ?ím sa krajina stala najv???ím producentom ropy mimo OPEC a druhym najv???ím producentom suchého zemného plynu v Afrike. V roku 2013 bol Egypt najv???ím spotrebite?om ropy a zemného plynu v Afrike, ke??e sa podie?al viac ako 20?% na celkovej spotrebe ropy a viac ako 40?% na celkovej spotrebe suchého zemného plynu v Afrike. Egypt tie? disponuje najv???ou kapacitou ropnych rafinérií v Afrike 726 000 barelov za deň (v roku 2012).

V sú?asnosti buduje svoju prvú jadrovú elektráreň v El Dabaa v severnej ?asti krajiny, pri?om na jej vystavbu získala 25 miliárd dolárov z ruskych zdrojov.

Doprava

Káhirské metro (linka 2)

Doprava v Egypte sa sústre?uje okolo Káhiry a do ve?kej miery kopíruje ?truktúru osídlenia pozd?? Nílu. Hlavná tra? národnej ?elezni?nej siete s d??kou 40 800 km vedie z Alexandrie do Asuánu a prevádzkujú ju Egyptské ?tátne ?eleznice. Sie? automobilovych ciest sa rychlo roz?írila na viac ako 34 000 km a pozostáva z 28 tratí, 796 staníc, 1800 vlakov, ktoré pokryvajú údolie Nílu a deltu Nílu, pobre?ie Stredozemného a ?erveného mora, Sinaj a západné oázy.

Káhirské metro pozostáva z troch funk?nych liniek a v budúcnosti sa o?akáva ?tvrtá linka.

EgyptAir, ktory je v sú?asnosti vlajkovym dopravcom a najv???ou leteckou spolo?nos?ou v krajine, zalo?il v roku 1932 egyptsky priemyselník Talaat Harb, ktorého dnes vlastní egyptská vláda. Letecká spolo?nos? sídli na medzinárodnom letisku v Káhire, ktoré je jej hlavnym uzlom, a prevádzkuje pravidelnú osobnú a nákladnú dopravu do viac ako 75 destinácií na Blízkom vychode, v Európe, Afrike, ázii a Amerike. Sú?asná letecká flotila EgyptAir zah?ňa 80 lietadiel.

Suezsky prieplav

Most cez Suezsky prieplav.

Suezsky prieplav je umelá vodná cesta na úrovni mora v Egypte, ktorá spája Stredozemné a ?ervené more. Otvoreny bol v novembri 1869 po 10 rokoch stavebnych prác a umo?ňuje lodnú dopravu medzi Európou a áziou bez plavby okolo Afriky. Severnym koncovym bodom je Port Said a ju?nym koncovym bodom je Port Tawfiq v meste Suez. Ismailia le?í na jej západnom brehu, 3 km od polovice trasy.

Prieplav je dlhy 193,30 km, hlboky 24 m a ?iroky 205 m (stav z roku 2010). Pozostáva zo severného prístupového kanála s d??kou 22 km, samotného kanála s d??kou 162,25 km a ju?ného prístupového kanála s d??kou 9 km. Kanál je jednopruhovy s priechodnymi miestami v obchvate Ballah a vo Great Bitter Lake. Neobsahuje ?iadne stavidlá; kanálom vo?ne preteká morská voda.

Dňa 26. augusta 2014 bol predlo?eny návrh na otvorenie Nového Suezského prieplavu. Práce na Novom Suezskom kanáli boli ukon?ené v júli 2015. Kanál bol oficiálne otvoreny 6. augusta 2015 slávnostnou ceremóniou za ú?asti zahrani?nych predstavite?ov a s vojenskymi preletmi v súlade s rozpo?tami stanovenymi pre tento projekt.

Demografia

Hustota obyvate?stva Egypta (?udia na km2)

Egypt je naj?udnatej?ou krajinou arabského sveta a tre?ou naj?udnatej?ou krajinou afrického kontinentu, v roku 2017 tu ?ilo pribli?ne 95 miliónov obyvate?ov. Jeho populácia v rokoch 1970 a? 2010 rychlo rástla v?aka pokroku v medicíne a zvy?eniu produktivity po?nohospodárstva, ktoré umo?nila zelená revolúcia. Po?et obyvate?ov Egypta sa odhadoval na 3 milióny, ke? Napoleon v roku 1798 napadol krajinu. Obyvate?stvo Egypta je vysoko urbanizované a sústre?uje sa pozd?? Nílu (najm? v Káhire a Alexandrii), v delte a v blízkosti Suezského prieplavu. Egyp?ania sa demograficky delia na obyvate?ov ve?kych mestskych centier a na felahov alebo po?nohospodárov, ktorí ?ijú na vidieku. Celková obyvaná plocha predstavuje len 77 041 km2, ?o znamená, ?e hustota fyziologického obyvate?stva je viac ako 1 200 ?udí na km2, podobne ako v Bangladé?i.

Zatia? ?o za Násira bola emigrácia prísne obmedzená, v rámci arabskej studenej vojny boli do zahrani?ia vyslané tisíce egyptskych odborníkov. Egyptská emigrácia bola liberalizovaná v roku 1971 za prezidenta Sadata a po ropnej kríze v roku 1973 dosiahla rekordny po?et. Odhaduje sa, ?e v zahrani?í ?ije 2,7 milióna Egyp?anov. Pribli?ne 70?% egyptskych migrantov ?ije v arabskych krajinách (923 600 v Saudskej Arábii, 332 600 v Líbyi, 226 850 v Jordánsku, 190 550 v Kuvajte a zvy?ok inde v regióne) a zvy?nych 30?% ?ije preva?ne v Európe a Severnej Amerike (318 000 v Spojenych ?tátoch, 110 000 v Kanade a 90 000 v Taliansku). Proces emigrácie do nearabskych ?tátov prebieha od 50. rokov 20. storo?ia.

Etnické skupiny

Etnickí Egyp?ania sú jednozna?ne najpo?etnej?ou etnickou skupinou v krajine, tvoria 99,7?% celkovej populácie. K etnickym men?inám patria Abázovia, Turci, Gréci, beduínske arabské kmene ?ijúce vo vychodnych pú??ach a na Sinajskom polostrove, berbersky hovoriaci Síviovia (Amazigovia) zo Sívskej oázy a núbijské komunity sústredené pozd?? Nílu. V najvychodnej?om juhovychodnom cípe krajiny sú sústredené aj kmeňové komunity Bejaov a mno?stvo domskych klanov preva?ne v delte Nílu a Fajjúme, ktoré sa postupne asimilujú s rastúcou urbanizáciou.

V Egypte ?ije pribli?ne 5 miliónov pris?ahovalcov, v???inou Sudáncov, "z ktorych niektorí ?ijú v Egypte u? celé generácie". Men?í po?et pris?ahovalcov pochádza z Iraku, Etiópie, Somálska, Ju?ného Sudánu a Eritrey.

úrad vysokého komisára OSN pre ute?encov odhadol, ?e celkovy po?et "os?b vzbudzujúcich obavy" (ute?encov, ?iadate?ov o azyl a os?b bez ?tátnej príslu?nosti) bol pribli?ne 250 000. V roku 2015 bol po?et registrovanych syrskych ute?encov v Egypte 117 000, ?o predstavuje pokles oproti predchádzajúcemu roku. Tvrdenia egyptskej vlády, ?e v Egypte ?ije pol milióna syrskych ute?encov, sa pova?ujú za prehnané. V Egypte je zaregistrovanych 28 000 sudánskych ute?encov.

?idovské komunity v Egypte takmer zanikli. V Káhire, Alexandrii a ?al?ích mestách sa nachádza nieko?ko vyznamnych ?idovskych archeologickych a historickych pamiatok.

Jazyky

úradnym jazykom republiky je literárna arab?ina. Hovorené jazyky sú: egyptská arab?ina (68?%), hornoegyptská arab?ina (29?%), vychodoegyptská arab?ina Bedawi (1,6?%), sudánska arab?ina (0,6?%), Domari (0,3?%), Nobiin (0,3?%), Beja (0,1?%), Sivi a iné. Okrem toho sú hlavnymi jazykmi pris?ahovalcov gré?tina, armén?ina a talian?ina a v poslednom ?ase aj africké jazyky ako amhar?ina a tigriňa.

Hlavnymi cudzími jazykmi, ktoré sa vyu?ujú v ?kolách, sú pod?a ob?úbenosti angli?tina, francúz?tina, nem?ina a talian?ina.

Historicky sa hovorilo egyptskym jazykom, ktorého poslednou fázou je koptská egypt?ina. Hovorená kopt?ina zanikla preva?ne v 17. storo?í, ale v izolovanych ohniskách v Hornom Egypte mohla pre?i? e?te v 19. storo?í. Na?alej sa pou?íva ako liturgicky jazyk Koptskej pravoslávnej cirkvi v Alexandrii. Tvorí samostatnú vetvu v rámci rodiny afroázijskych jazykov.

Nábo?enstvo

Me?ita Madrasa sultána Hasana

Egypt má najv???iu moslimskú populáciu v arabskom svete, ?iestu najv???iu moslimskú populáciu na svete a je domovom (5?%) svetovej moslimskej populácie. Tie? má najv???iu kres?anskú populáciu na Blízkom vychode a v severnej Afrike.

Je to preva?ne sunnitská moslimská krajina, ktorej ?tátnym nábo?enstvom je islam. Podiel prívr?encov r?znych nábo?enstiev je v Egypte kontroverznou témou. Odhaduje sa, ?e 85 - 90?% sa hlási k moslimom, 10 - 15?% ku koptskym kres?anom a 1?% k inym kres?anskym denomináciám, hoci bez s?ítania ?udu sa tieto ?ísla nedajú zisti?. Pod?a inych odhadov je kres?anov a? 15 - 20?%. Moslimovia bez vyznania tvoria pribli?ne 12?% obyvate?stva.

Egypt bol pred 7. storo?ím kres?anskou krajinou a po príchode islamu sa krajina postupne islamizovala a stala sa v???inovo moslimskou. Nie je známe, kedy moslimovia dosiahli v???inu, ?o sa r?zne odhaduje od roku 1000 n. l. a? po 14. storo?ie. Egypt sa stal centrom politiky a kultúry v moslimskom svete. Za vlády Anwara as-Sádáta sa islam stal oficiálnym ?tátnym nábo?enstvom a ?aría hlavnym zdrojom práva. Odhaduje sa, ?e 15 miliónov Egyp?anov sa hlási k rádom p?vodnych súfistov, pri?om vedenie súfistov tvrdí, ?e ich po?et je ove?a vy??í, ke??e mnohí egyptskí súfisti nie sú oficiálne registrovaní v niektorom zo súfijskych rádov. Po?as útoku na súfijskú me?itu na Sinaji v novembri 2017 bolo zabitych najmenej 305 ?udí.

Existuje tu aj ?iitská men?ina. Jeruzalemské centrum pre verejné zále?itosti odhaduje po?et ?iítov na 1 a? 2,2 milióna a m??e dosiahnu? a? 3 milióny. Po?et obyvate?ov ahmadíje sa odhaduje na menej ako 50 000, zatia? ?o po?et obyvate?ov salafizmu (ultrakonzervatívni sunniti) sa odhaduje na 5 a? 6 miliónov. Káhira je známa svojimi po?etnymi minaretmi me?ít a je prezyvaná "Mesto 1000 minaretov".

Koptská pravoslávna katedrála sv?tého Marka (Alexandria)

Viac ako 90?% kres?anského obyvate?stva Egypta sa hlási k vychodnej pravoslávnej cirkvi - Alexandrijskej koptskej pravoslávnej cirkvi. Ostatní miestni egyptskí kres?ania sú prívr?encami Koptskej katolíckej cirkvi, Egyptskej evanjelickej cirkvi a r?znych ?al?ích protestantskych denominácií. Komunity nep?vodnych kres?anov sa nachádzajú preva?ne v mestskych oblastiach Káhiry a Alexandrie, ako napríklad syrsko-libanonskí kres?ania, ktorí patria ku gréckokatolíckej, gréckopravoslávnej a maronitskej katolíckej denominácii.

V Egypte sa nachádza koptská pravoslávna cirkev v Alexandrii. Bola zalo?ená u? v prvom storo?í a pova?uje sa za najv???iu cirkev v krajine.

Nachádza sa tam aj univerzita al-Azhar (zalo?ená v roku 969 n. l., vyu?ova? za?ala v roku 975 n. l.), ktorá je dnes "najvplyvnej?ím hlasom sunnitského islamu" na svete a pod?a niektorych údajov je druhou najstar?ou nepretr?ite fungujúcou univerzitou na svete.

Egypt uznáva len tri nábo?enstvá: Islam, kres?anstvo a judaizmus. Ostatné nábo?enstvá a men?inové moslimské sekty, ktoré praktizujú Egyp?ania, ako napríklad malé komunity bahájskej viery a ahmadíja, ?tát neuznáva a vláda ich prenasleduje a ozna?uje ich za hrozbu pre národnú bezpe?nos? Egypta. Jednotlivcom, najm? bahájistom a ateistom, ktorí si ?elajú uvies? svoje nábo?enstvo (alebo jeho neexistenciu) v povinne vydávanych preukazoch toto?nosti, je táto mo?nos? odopretá a sú postavení do situácie, ?e bu? nedostanú po?adovany preukaz toto?nosti, alebo klamú o svojej viere. Súdne rozhodnutie z roku 2008 umo?nilo príslu?níkom neuznanych vierovyznaní získa? preukaz toto?nosti a ponecha? kolónku nábo?enstvo prázdnu.

Vzdelanie

Káhirská univerzita

Miera negramotnosti sa od roku 1996 zní?ila z 39,4?% na 25,9?% v roku 2013. Miera gramotnosti dospelych sa v júli 2014 odhadovala na 73,9?%. Miera negramotnosti je najvy??ia medzi osobami star?ími ako 60 rokov, ktorá sa odhaduje na 64,9?%, zatia? ?o negramotnos? medzi mláde?ou vo veku 15 a? 24 rokov sa uvádzala na úrovni 8,6?%.

Vzdelávací systém európskeho typu v Egypte prvykrát zaviedli Osmani na za?iatku 19. storo?ia, aby vychovali triedu lojálnych byrokratov a armádnych d?stojníkov. Po?as britskej okupácie sa investície do vzdelávania drasticky obmedzili a sekulárne verejné ?koly, ktoré boli predtym bezplatné, za?ali vybera? poplatky.

Miera gramotnosti obyvate?stva Egypta vo veku 15 rokov a viac pod?a ?tatistického in?titútu UNESCO

V 50. rokoch 20. storo?ia prezident Násir postupne zaviedol bezplatné vzdelávanie pre v?etkych Egyp?anov. Egyptské u?ebné osnovy ovplyvnili ostatné arabské vzdelávacie systémy, ktoré ?asto zamestnávali u?ite?ov vy?kolenych v Egypte. Dopyt ?oskoro prevy?il úroveň dostupnych ?tátnych zdrojov, ?o sp?sobilo zhor?enie kvality verejného vzdelávania. Tento trend dnes vyvrcholil zlym pomerom u?ite?ov a ?iakov (?asto pribli?ne jedna ku p??desiatim) a pretrvávajúcou rodovou nerovnos?ou.

Základné vzdelanie, ktoré zah?ňa ?es? rokov základnej ?koly a tri roky prípravnej ?koly, je právom egyptskych detí od ?iestich rokov. Po deviatom ro?níku sú ?iaci zaradení do jednej z dvoch línií stredo?kolského vzdelávania: v?eobecnych alebo technickych ?k?l. V?eobecné stredo?kolské vzdelávanie pripravuje ?tudentov na ?al?ie vzdelávanie a absolventi tohto smeru zvy?ajne nastupujú na vysoké ?koly na základe vysledkov maturitnej skú?ky.

Stredo?kolské technické vzdelávanie má dva okruhy, jeden trvá tri roky a druhy, pokro?ilej?í, p?? rokov. Absolventi tychto ?k?l m??u ma? prístup k vysoko?kolskému vzdelávaniu na základe vysledkov závere?nej skú?ky, ale vo v?eobecnosti je to menej ?asté.

Káhirská univerzita je hlavnou egyptskou verejnou univerzitou. Krajina v sú?asnosti otvára nové vyskumné ústavy s cie?om modernizova? vyskum v krajine, najnov?ím príkladom je Zewail City of Science and Technology. Egypt sa v roku 2023 umiestnil na 86. mieste v globálnom inova?nom indexe, pri?om v roku 2019 bol na 92. mieste.

Zdravie

Detská onkologická nemocnica v Egypte

O?akávaná d??ka ?ivota Egyp?anov pri narodení bola v roku 2011 73,20 rokov, resp. 71,30 rokov u mu?ov a 75,20 rokov u ?ien. Egypt vynakladá 3,7?% svojho hrubého domáceho produktu na zdravotníctvo vrátane nákladov na lie?bu - 22?% zná?ajú ob?ania a zvy?ok ?tát. V roku 2010 predstavovali vydavky na zdravotníctvo 4,66?% HDP krajiny. V roku 2009 pripadalo na 10 000 obyvate?ov 16,04 lekárov a 33,80 zdravotnych sestier.

V d?sledku moderniza?ného úsilia v priebehu rokov egyptsky systém zdravotnej starostlivosti urobil ve?ky pokrok. Vyrazne sa zlep?il prístup k zdravotnej starostlivosti v mestskych aj vidieckych oblastiach a imuniza?né programy sú teraz schopné pokry? 98?% obyvate?stva. Priemerná d??ka ?ivota sa zvy?ila zo 44,8 roka v 60. rokoch 20. storo?ia na 72,12 roka v roku 2009. Zaznamenal sa vyrazny pokles doj?enskej úmrtnosti (v 70. a? 80. rokoch 20. storo?ia bola doj?enská úmrtnos? 101-132/1 000 ?ivonarodenych detí, v roku 2000 to bolo 50-60/1 000 a v roku 2008 28-30/1 000).

Pod?a údajov Svetovej zdravotníckej organizácie z roku 2008 sa odhaduje, ?e 91,1?% egyptskych diev?at a ?ien vo veku 15 a? 49 rokov bolo podrobenych mrza?eniu pohlavnych orgánov, a to napriek tomu, ?e je to v krajine nezákonné. V roku 2016 bol zákon zmeneny a doplneny tak, aby ukladal prísnej?ie tresty pre osoby usved?ené z vykonávania tohto zákroku, pri?om najvy??í trest odňatia slobody bol stanoveny na 15 rokov. Tí, ktorí sprevádzajú obete na zákrok, m??u tie? ?eli? trestu odňatia slobody a? do vy?ky 3 rokov.

Celkovy po?et Egyp?anov so zdravotnym poistením dosiahol v roku 2009 37 miliónov, z toho 11 miliónov neplnoletych, ?o predstavuje poistné krytie pribli?ne 52?% egyptskej populácie.

Najv???ie mestá

Najv???ie mestá v Egypte (2023)

Káhira Alexandria	#	Názov	Populácia	#	Obec	Populácia	Al-D?íza ?ubrá al-Chejma
	1	Káhira	9 801 536	11	Fajjúm	531 861
	2	Alexandria	5 362 517	12	Al-Chusus	502 864
	3	Al-D?íza	4 458 135	13	Zakázík	460 501
	4	?ubrá al-Chejma	1 275 700	14	Ismailia	450 388
	5	Port Said	791 749	15	Aswán	401 890
	6	Suez	716 458	16	Madínat as-Sádis min Uktúbar	376 302
	8	Al-Mansúra	632 330	17	Damanhúr	329 572
	7	El Mahalla El Kubra	614 202	18	Nová Káhira	319 488
	9	Tanta	597 694	19	Dumját	312 863
	10	Asjút	562 061	20	Minjá	298 021

Kultúra

No?ny ?ivot v Káhire

Egyptská kultúra siaha do doby star?ej ako ?es? tisíc rokov. Staroveky Egypt patril medzi najstar?ie civilizácie a po celé tisícro?ia si svoju kultúru, ktorá ovplyvnila mnohé kultúry v krajinách Európy, Afriky a stredného vychodu, udr?al. Po ére faraónov sa Egypt dostal pod vplyv helenistickej, kres?anskej a islamskej kultúry. V dne?nej dobe je mnoho aspektov staroegyptskej kultúry prepojené s nov?ími prvkami obsahujúcimi vplyv západnej kultúry, ktorá je u? sama o sebe ovplyvnená staroegyptskou kultúrou.

Hlavné mesto Egypta, Káhira, je najv???ím mestom Afriky a po celé stáro?ia bolo centrom vzdelania, kultúry a obchodu. Egypt sa takisto py?i najvy??ím po?tom laureátov Nobelovej ceny z celej Afriky a arabského sveta. Niektorí egyptskí politici boli alebo sú v ?ele vyznamnych medzinárodnych organizácií. Medzi ne napríklad patrí Butrus Butrus-Gálí, byvaly generálny tajomník OSN, ?i Muhammad el-Baradej, byvaly generálny riadite? Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu a dr?ite? Nobelovej ceny mieru.

Egypt má rovnako ve?ky vplyv v arabsky hovoriacich krajinách. Moderná arabská kultúra je silne ovplyvnená egyptskú literatúrou, hudbou a kinematografiou.

Umenie a architektúra

Ve?ká sfinga v Gíze.

Egyp?ania boli jednou z prvych civilizácií, ktorá za?lenila dizajnové prvky do umenia a architektúry. Egyptská civilizácia je známa pre svoje kolosálne pyramídy, chrámy a monumentálne hrobky. Známymi príkladmi sú D?oserova stupňovitá pyramída, ktorá bola navrhnutá starovekym architektom Imhotepom, Ve?ká sfinga v Gize a chrám v Abú Sumbul. Moderné egyptskej umenie je ve?mi r?znorodé. Vyznamnymi umelcami boli napríklad architekti Hasan Fathí a Ramses Wissem Wassef, sochár Mahmúd Mochtar ?i Izák Fanusa, ktory sa zaoberal koptskym umením.

V egyptskom hlavnom meste sa taktie? nachádza Káhirská opera, ktorá je centrom egyptského umenia. Egyptské umenie a filmovy priemysel prekvitá od konca 19. storo?ia. Dnes je v Egypte k dispozícii cez tridsa? satelitnych kanálov a cez sto nato?enych filmov ro?ne. Káhira je u? dlho známa ako "Holywood stredného vychodu". Ka?doro?ne hostí Káhirsky medzinárodny filmovy festival, ktory je hodnoteny ako jeden z jedenástich najlep?ích filmovych festivalov na svete. Medzi najznámej?ích egyptskych hercov patrí Omar Sharif.

Literatúra

Literatúra tvorí d?le?ity kultúrny prvok v ?ivote mnohych Egyp?anov. Egyptskí spisovatelia a básnici boli medzi prvymi, ktorí experimentovali s modernym ?tylom arabskej literatúry. Ich ?tyl sa následne roz?íril po celom strednom vychode. Egyptsky spisovate? Nad?íb Mahfuz bol prvym arabskym spisovate?om, ktory získal Nobelovu cenu za literatúru. Najob?úbenej?ím literárnym ?ánrom medzi Egyp?anmi je ?udová poézia.

Hudba

Egyptská hudba je tvorená miestnymi, stredomorskymi, africkymi a západnymi prvkami. V staroveku Egyp?ania pou?ívali mnohé hudobné nástroje, najviac v?ak harfu, flautu a miestne nástroje ney a úd. Nesk?r sa sú?as?ou hudobného prejavu stal spev a bicie nástroje. Sú?asná egyptská hudba je ovplyvnená ?udovou tvorbou a umelci ako boli napríklad Sajid Darwí?, Umm Kulthum, Mohamed Abdel Wahab ?i Abd el-Halim Hafez. Od 70. rokov 20. storo?ia sa neoddelite?nou sú?as?ou egyptskej hudobnej scény stáva pop music. Egyptská ?udová hudba sa aj na?alej hráva na svadbách ?i inych tradi?nych slávnostiach. Medzi najpopulárnej?ích spevákov sú?asnosti patrí Muhammad Munir a Amr Dijáb.

?tadión v Káhire.

Egyptsky futbalovy tím na majstrovstvách sveta vo futbale v roku 2018.

?port

Najpopulárnej?ím ?portom v Egypte je futbal. Medzi najpopulárnej?ie tímy patria kluby Al Ahly, Zamalek, Ismaily, Al-Ittihad Alexandria a Al Masry. Egyptská futbalová reprezentácia patrí medzi najúspe?nej?ie africké celky. Svoje kvality dokazuje predov?etkym na africkom kontinente, kde u? sedemkrát vyhrala Africky pohár národov, pri?om v rokoch 1957 a 1959 ho získala dvakrát v rade a v rokoch 2006, 2008 a 2010 dokonca trikrát, ?ím vytvorila novy svetovy rekord. Medzi najúspe?nej?ích egyptskych futbalistov sa zara?uje sú?asny hrá? tímu Liverpool FC, Mohamed Salah.

Medzi ?al?ie populárne ?porty v Egypte patria squash a tenis. Egyptsky squashovy tím je známy po celom svete. Najlep?ím hrá?om je Amr Shabana, ktory medzi rokmi 2003 a? 2009 vyhral ?tyrikrát svetovy ?ampionát v squashi. Medzi africkymi basketbalovymi tímami je egyptsky národny tím historicky najúspe?nej?í, ?o sa tyka vykonov na majstrovstvách sveta a Olympijskych hrách.

úspe?ná je aj hádzanárska reprezentácia, ktorá z 23 africkych ?ampionátov získala osemnás? medailí, vrátane ?iestich zlatych.

V roku 2007 sa Omar Samra stal prvym Egyp?anom a najmlad?ím Arabom, ktory vystúpil na najvy??iu horu sveta Mount Everest. Expedícia, ktorá bola vedená ju?nou cestou, za?ala 25. marca 2007 a skon?ila o dev?? ty?dňov nesk?r.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na?tému Egypt

Zdroj

Tento ?lánok je ?iasto?ny alebo úplny preklad ?lánku Egypt na anglickej Wikipédii.